Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Články za mesiac Máj 2020

V temnom sídle

Publikované 29.05.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 17x

Pohľad HarryhoKeď Draco zamkol dvere, zmocnil sa ma mierny strach, ktorý ale prebilo vzrušenie. Je síce pravda, že sme spolu len krátko, ale obaja cítime, že sa potrebujeme viac. Posunul som sa na posteli viac k pelesti, aby sa mi lepšie sedelo. Dray sa ku mne začal pomaly približovať ako lovec k svojej koristi. V jeho potemnelých očiach sa zračila hlboká túžba. Kľakol si predo mňa a zapozeral sa mi do očí. Potom jeho pohľad začal preskakovať medzi mojimi očami a perami. Moje vzrušenie ešte stúplo, keď si Draco zvodne zahryzol do pery. Sklonil sa k mojim perám a jemne ma pobozkal. Jednou rokou ma hladil po tvári a tou druhou ma mierne tlačil do perín. Naľahol na mňa celou svojou váhou. Na podbrušku som mohol jasne cítiť jeho vzrušenie a aj ja som mal väčší problém s miestom v mojich nohaviciach. Moje ústa opustil vzdych, ktorý Draco zachytil svojimi perami. Provokatívne mi cez nohavice prešiel po mojom tvrdom vzrušení. Opäť som zavzdychal a prehol som sa v chrbte. Cítil som, ako sa Draco do bozku usmial. Z mojich pier sa presunul na môj odhalený krk, ktorý začal sať, čím mi na ňom zanechal jasne viditeľné znamienko.Pomaly mi začal rozopínať gombíky na košeli a bozkával každý novoobjavený kúsok mojej pokožky. O chvíľu už košeľa letela aj s jeho tričkom do rohu miestnosti. Draco mi jazykom začal dráždiť bradavku, čo u mňa vyvolalo ďalší vzdych. Ja som mu zatiaľ fascinovane prechádzal po jeho vypracovaných, pevných svaloch. Môj priateľ bozkami mapoval celú moju hruď až k môjmu pupku, ktorý obkrúžil jazykom. Prinútil ma zavzdychať. Cítil som, že ho potrebujem. Prudko som nasal vzduch do pľúc, keď mi Draco zašiel rukou do nohavíc a prešiel po mojom penise rukou. Potom mi začal sťahovať nohavice a...Cez okno do izby priletelo červené vrešťadlo. Okamžite sme obaja strnuli na mieste a všetko vzrušenie z nás opadlo. S Drayom sme sa na seba pozreli a obaja sme ťažko preglgli. Postavil som sa z postele a upravil si nohavice. Chytil som ten záludný a iste aj výčitiek plný dopis do roztrasených rúk. Ešte raz som sa pozrel na svojho priateľa pre potvrdenie. Srdce som mal takmer v nohaviciach a žalúdok plával ako na vode. Chlapec sediaci na posteli neisto prikývol. Zhlboka som sa nadýchol a pomaly obálku otvoril. Z nej vyletel zložený list papiera a izbou sa rozľahol nahnevaný krik môjho otca: ,, Adrián Severus Riddle, Okamžite sa dostavíš do temného sídla aj s tým... tým... tou malou beštiou. Chcem od vás oboch počuť vysvetlenie! A keďže verím, že je práve pri tebe tak nech ma teraz láskavo počúva! Draco Lucius Malfoy! Ako si sa opovážil čo i len dotknúť sa môjho syna?! Prikázal som ti, aby si ho chránil. Nie aby si ho zviedol a pri prvej príležitosti pretiahol. Hneď teraz sa obaja zbalíte, a ak sa tu neukážete do desiatich minút, tak si po vás prídem ja osobne a bude mi… Celý článok ›


Vysvetlenie

Publikované 22.05.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 20x

Pohľad HarryhoKeď som sa potom od Draya odtiahol, mohol som v jeho očiach vidieť obrovskú lásku a nehu. V Tom momente som si bol istý, že v mojich očiach sa odráža presne to isté. Veril som mu a bol som ochotný preňho spraviť všetko. Z tej lásky a náhleho šťastia som ho objal. Tým pádom musel na mňa Draco naľahnúť takmer celou svojou váhou. V duchu som sa nad tým pousmial. Popravde, bolo by veľmi zvláštne, keby tu teraz niekto vošiel... Otočil som hlavu na bok, lebo som započul otváranie dverí. V Tom momente som pod svojím, hádam už priateľom úplne stuhol. Vo dverách stál môj ocko a mračil sa.Teraz si to prosím vás predstavte. Ja ležím na pohovke a rukami okolo krku objímam Draca. On leží na mne a tvár má zaborenú v ohybe môjho krku. Takže ako to celé asi tak mohlo vypadať. Trochu vystrašene sa pozriem na ocka a môj strach sa ukázal byť opodstatnený, keď sa miestnosťou rozľahol jeho hroznový hlas: ,,Draco, Adrián, čo to má do pekla znamenať?!" Draco sa zrejme zľakol, lebo okamžite odskočil takmer dva metre od pohovky. Ja som sa ale zľakol tiež, lebo sa mi v mysli znova objavili záblesky toho sna a útržky spomienok na minulosť, kedy krik neznamenal nikdy nič dobré. Potichu som zakňučal a pritiahol si kolená k hrudi. Pevné som si ich objal rukami, hlavu stiahol medzi ramená a obrátil sa na bok, aby som sa mohol lepšie chrániť. Cítil som, že sa začínam triasť.Keď som na ramene pocítil dotyk, prudko som sebou trhol. Potom som však zacítil jemnú vanilkovú arómu, ktorá bola tak neskutočne typická len pre jedinú osobu zo školy. Upokojil som sa, keď som v nej spoznal Draca. ,,Už si spokojný Severus?! Vystrašil si ho!" započul som tiché zavrčanie od Draca. Následne sa od dverí ozval smutný povzdych. ,,Ja - prepáč Adrián. Len som bol vystrašený, keď si sa neobjavil vo Veľkej sieni. Vybral som sa ťa hľadať a zacítil som stopy tvojej mágie zo siedmeho poschodia. Hneď som vedel, že budeš tu. Ani si nevieš predstaviť, aké bolo moje prekvapenie, keď som ťa tu našiel s Dracom a ešte v takejto polohe. Mňa to naozaj mrzí. Môžeš mi to prosím odpustiť?" V jeho hlase bol jasne patrný smútok. Možno to bol ten dôvod, prečo som sa už úplne uvoľnil a nechal som sa očkom objať. Na jeho otázku som len pokýval hlavou na súhlas.,,Ale aj tak sa musíme porozprávať. Draco, prosím, mohol by si nás na chvíľu nechať osamote?" Počul som ockovu tichú otázku. V tom momente som sa napol a v mojom vnútri sa rozpínala neistota. ,,Fajn. Ale neublíž mu." povzdychol si Dray. On na to vážne kývol?! Neistotu pomaly vystriedal strach. Práve, keď som chcel niečo povedať, buchli dvere, ktorými pred pár minútami ocko prešiel. Ten však teraz sedel vedľa mňa a čakal na vysvetlenie. V jeho očiach sa odrážala mierna výčitka, ale aj starosť a záujem. Povzdychol som si a zhlboka sa nadýchol. S výdychom… Celý článok ›


Myšlienkami inde

Publikované 15.05.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 21x

Pohľad HarryhoPrekvapene som vydýchol. Nemal byť náhodou na vyučovaní? ,,Adrián, čo sa preboha stalo? Keď som sa vrátil z vyučovania, našiel som ťa kričať. Snažil som sa ťa prebudiť, ale nešlo to..." Vytrhne ma z myšlienok Dracov hlas. ,,Ja... prepáč Draco, ale nechcem o tom hovoriť." Na jeho tvári sa zjavil trochu bolestný výraz. Prekvapilo ma to. Nečakal som, že ho to bude skutočne zaujímať. Potom ale len jemne kývol na znak, že chápe. Bol som mu za to skutočne vďačný. Stále som sa nemohol zmieriť s tým, čo mi smrť povedala. Síce mi pomôže ich poraziť a zabiť, ale za akú cenu? Som veľmi rád, že otec vytvoril horcruxy, lebo tu s nami môže stále byť, ale prečo za to mám zaplatiť ja? Keď tak nad tým uvažujem, Smrť to má výborne vymyslené. Budem síce platiť aj ja, ale so mnou aj všetci ostatní. Zaujímalo by ma, čím sme ju tak naštvali... Ale nič s tým nezrobím, lebo mi nedala na výber. Len mi to oznámila a ja sa s tým musím zmieriť.,,... je, Adrián počúvaš ma? Hovorím tu na teba už asi desať minút a ty stále nereaguješ. Vážne mi nechceš povedať, čo sa ti snívalo?" prekvapí ma, že som si nevšimol, keď začal rozprávať. ,,Ach, Draco. Veľmi rád by som ti to povedal, ale nemôžem. Ja... skutočne je mi to ľúto!" zvolám plačlivo a vybehnem z izby. Po tvári mi tečú slzy a potichu vzlykám. Chcem byť teraz sám. Za ockom ísť nemôžem, v chrabromilskej veži už nemám čo hľadať a Tajomná komnata neprichádza do úvahy. Je to príliš depresívne miesto a to by mi teraz vážne nepomohlo. Zamierim preto na siedme poschodie. Núdzová miestnosť bude presne vedieť, čo práve potrebujem. Pomyslím si, keď prechádzam popri stene, na ktorej sa vzápätí objavia veľké dvere.Opatrne ich otvorím a vydýchnem úžasom. Od prekvapenia som zabudol aj plakať. Celá miestnosť je zladená do pastelových farieb. Steny sú vymaľované béžovou farbou a nábytok je z bieleho dreva. Pri jednej stene je kamenný krb, v ktorom horí oheň. Pred ním je obrovský bledo - hnedý gauč, ktorý vyzerá skutočne pohodlne. Že je to pravda, sa presvedčím hneď, ako si naňho sadnem. Opäť však na mňa doľahnú spomienky a ja sa rozplačem. Nemôžem uveriť tomu, čo musím urobiť. Ale má to aspoň jednú dobrú stránku. Lily a riaditeľ zomrú. A za to tá obeť stojí.Všimnem si, že sa na jednej zo stien objavilo okno, tak k nemu prídem sadnem si na parapet. Pozerám sa na krásnu prírodu za ním. Na Rokfordské pozemky, po ktorých behajú rozšantené deti a hrajú sa. Za areálom školy sa rozprestiera Zakázaný les. Vidím v ňom rôzne druhy zvierat. Pousmejem sa. Sú tak fascinujúce. Aura niektorých týchto stvorení je taká temná, že sa môže rovnať aure Temného pána. Nikdy som si to až tak neuvedomil, ale temnota a moc ma vždy priťahovali. Trochu sa strhnem, keď započujem otváranie dverí. Pootočím hlavu na… Celý článok ›


Späť v škole

Publikované 08.05.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 22x

Pohľad HarryhoKeď ocko dorozprával, nemohol som uveriť, čoho všetkého boli tí dvaja schopní. V tom momente som sa začal obávať svojho návratu do školy. Kým ho otec utešoval, ja som pomalým krokom došiel k oknu a zapozeral som sa na prírodu za ním. ,,Adrián, čo sa deje?" započujem povedať ocka. Po tvári sa mi skotúľa prvá slza. Vzlyknem. O chvíľu sa ocitnem v objatí oboch mojich rodičov. Pritúlim sa k nim a zavzlykám. Obaja ma jemne hladia po chrbte a utešujú ma. ,,Len - len sa bojím, č - čo sa b - bude diať po mojom n - náv - vrate do š - školy." Poviem plačlivo a snažím sa zastaviť plač. ,,Neboj sa zlatko. Budem tam s tebou ochránim ťa. To ti sľubujem." Povie mi ocko a ja sa predsa len trochu upokojím.,,Ale aj tak poprosím niektorých svojich nasledovníkov, aby ich deti dali na teba pozor." Pridá sa aj otec. ,,Ja, ďakujem vám. Za všetko." Poviem a usmejem sa na nich. Úsmev mi obaja opätujú. Keďže už je večer, vojdem do svojej izby, vykonám večernú hygienu a ľahnem si do postele. Moja posledná myšlienka je, že je obrovská škoda, že musím ísť zajtra späť do školy. Aj keď pod falošnou identitou a mojím pravým vzhľadom, ktorý by som mal mať už ráno vďaka vyprchaniu elixíru. Na druhý deňKeď sa ráno zobudím, tak zistím, že už je takmer pol ôsmej a ja budem musieť o chvíľu s ockom odísť. Preto rýchlo vyleziem z postele a vleziem do kúpelne. Keď sa osprchujem a urobím všetko, čo potrebujem, prejdem do izby, kde mi už škriatkovia pripravili veci na prezlečenie. Pousmejem sa nad ich ochotou a oblečiem sa. Keď som už pripravený, zídem dole do kuchyne a pozdravím sa. O chvíľu sa už aj s ockom premiestňujem do Rokfortu. Do Veľkej siene prídeme práve včas na raňajky. Hneď, ako nás riaditeľ uvidí, sa mierne zamračí, ale o chvíľu už má na tvári opäť svoju ,deduškovskú masku.' Potom sa postaví a uvíta ma v škole: ,,Vážení kolegovia a milí žiaci, chcel by som vám predstaviť vašeho nového spolužiaka. Toto je Adrián Snape a je synom nášho profesora elixírov. Dúfam, že sa k nemu budete správať tak, ako sa patrí. Teraz ho však ešte musí Múdry klobúk zaradiť." Dopovie so širokým úsmevom a pokynie mi, aby som prišiel bližšie.Keď prídem dopredu, tak sa posadím na stoličku, ktorú mi prichystala profesorka McGonagallová. Na hlavu mi posadila Múdry klobúk, ktorý sa so mnou začal v mojej hlave rozprávať: ,,Á, Adrián. Konečne sa s tebou môžem porozprávať bez tajomstiev. Tak čo, počúvneš teraz moju radu a necháš sa zaradiť do Slizolinu?" ,,Ty si to vedel a nič si mi nepovedal? Skutočne milé od teba." Poviem sarkasticky, ale usmievam sa. ,,Tak dobre, zaraď ma tam. V Chrabromile ma aj tak nič nedrží..." Viem, že som ho týmto potešil. Ešte chvíľu je ticho, ale potom klobúk vykríkne: ,,Slizolin," a žiaci môjho ocka začnú tlieskať. Usmejem sa a pozriem sa k… Celý článok ›


Celá pravda

Publikované 01.05.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 23x

Pohľad tretej osoby,,Lily, nechcem ťa súdiť, lebo neviem, prečo si to urobila. Vždy si mala na všetko pádny dôvod. Tak prečo?! Prečo si sa spolčila s Dumbledorom a ukradli ste nám syna?!"Severus na ňu skutočne nechcel kričať, ale keď naňho doľahlo všetky spomienky a trápenia, ktorými musel prejsť, kým bol jeho syn preč... A ešte keď si spomenul s kým a za akých podmienok vyrastal, začal ním lomcovať hnev. Na konci bol už tak psychicky na dne, že sa skrátka neudržal a začal hystericky jačať.,,Lebo ste si ho nezaslúžili! Hneď, ako sme sa s riaditeľom dozvedeli, že máte syna, vedeli sme, že pri vás zostať nesmie! Temný pán nemôže mať potomka. Nikdy! Rozumieš tomu Severus?! Keby si sa k nemu nepridal, tak by sa to nikdy nemuseli stať. Lenže to decko mohlo skaziť všetky naše plány..." Lili sa tvárila ako ten najväčší chudáčik na svete. Táto krátka chvíľa stačila Severusovi na to, aby si uvedomil, že Lily je šialená.,, Tak čo sa teda stalo? Ako ste Adriána dokázali uniesť a čo sa stalo, keď na vás Tom vtedy zaútočil a chcel vás zabiť?" Manžel temného pána takmer šepkal. Nevládal. Za jeden deň toho bolo až príliš.,, Ako?! Si múdry muž Sev. To som si o tebe aspoň myslela. Albus nemal ani najmenší problém dostať sa nepozorovane cez ochrany okolo sídla. Adriána mal uniesť, kým ešte spal. To sa však nepodarilo, lebo ten fagan vycítil cudziu prítomnosť a rozplakal sa. Albus musel okamžite zmiznúť. Premiestnil sa aj s chlapcom ku mne. Jamesovi sme zmenili spomienky a všetko bolo v poriadku. Teda až do dňa, kedy sa pred naším domom zjavil Tom.Vedela som, že môj manžel musí zomrieť. Mala som skvelý plán a všetko dokonale vychádzalo. Teda až do momentu, keď si sa v detskej izbe zjavil ty! Celý plán si zničil a ja som toho tvojho fagana už nestihla zabiť ..."Ďalej Lily nerozprávala. Nemohla. Severusova mágia sa pod náporom všetkých pocitov znásobenými bolesťou, strachom a dávnymi utrpením vymkla kontrole a začala ničiť všetko v blízkom okolí. Na tú beštiu, ktorú kedysi nazýval svojou priateľkou vrhal jednu kliatbu za druhou. Nedokázali ho odmäkčiť prosby, ba ani plač. Keď sa konečne upokojil, najvážnejšie zranenia jej vyliečil a zafixoval zlomeniny. Ešte však s výsluchom neskončil. Hneď, ako Lily lapila ako - tak dych, musela s rozprávaním o hroznej udalosti pokračovať. ,,Keď som počula, že James padol mŕtvy na zem,starodávnou mágiou som okolo seba vystavila priesvitný štít, ktorého prítomnosť je takmer nemožné zaznamenať. Keď na mňa Voldemort poslal smrtiacu kliatbu, štít ju pohltil, ale nápor energie ma uspal. Keď som sa prebrala, našla som to tvoje decko v postieľke plakať. Naštvala som sa. Dúfala som, že si nebudem musieť špiniť ruky. Keď som už vyťahovala dýky, aby som ho prebodla, vošiel si do domu ty a začal si ma… Celý článok ›



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.