Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Celá pravda

Publikované 01.05.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 14x

Pohľad tretej osoby


,,Lily, nechcem ťa súdiť, lebo neviem, prečo si to urobila. Vždy si mala na všetko pádny dôvod. Tak prečo?! Prečo si sa spolčilaDumbledorom a ukradli ste nám syna?!"
Severus na ňu skutočne nechcel kričať, ale keď naňho doľahlo všetky spomienky a trápenia, ktorými musel prejsť, kým bol jeho syn preč... A ešte keď si spomenul s kým a za akých podmienok vyrastal, začal ním lomcovať hnev. Na konci bol už tak psychicky na dne, že sa skrátka neudržal a začal hystericky jačať.


,,Lebo ste si ho nezaslúžili! Hneď, ako sme sa s riaditeľom dozvedeli, že máte syna, vedeli sme, že pri vás zostať nesmie! Temný pán nemôže mať potomka. Nikdy! Rozumieš tomu Severus?! Keby si sa k nemu nepridal, tak by sa to nikdy nemuseli stať. Lenže to decko mohlo skaziť všetky naše plány..." Lili sa tvárila ako ten najväčší chudáčik na svete. Táto krátka chvíľa stačila Severusovi na to, aby si uvedomil, že Lily je šialená.


,, Tak čo sa teda stalo? Ako ste Adriána dokázali uniesť a čo sa stalo, keď na vás Tom vtedy zaútočil a chcel vás zabiť?" Manžel temného pána takmer šepkal. Nevládal. Za jeden deň toho bolo až príliš.

,, Ako?! Si múdry muž Sev. To som si o tebe aspoň myslela. Albus nemal ani najmenší problém dostať sa nepozorovane cez ochrany okolo sídla. Adriána mal uniesť, kým ešte spal. To sa však nepodarilo, lebo ten fagan vycítil cudziu prítomnosť a rozplakal sa. Albus musel okamžite zmiznúť. Premiestnil sa aj s chlapcom ku mne. Jamesovi sme zmenili spomienky a všetko bolo v poriadku. Teda až do dňa, kedy sa pred naším domom zjavil Tom.Vedela som, že môj manžel musí zomrieť. Mala som skvelý plán a všetko dokonale vychádzalo. Teda až do momentu, keď si sa v detskej izbe zjavil ty! Celý plán si zničil a ja som toho tvojho fagana už nestihla zabiť ..."


Ďalej Lily nerozprávala. Nemohla. Severusova mágia sa pod náporom všetkých pocitov znásobenými bolesťou, strachom a dávnymi utrpením vymkla kontrole a začala ničiť všetko v blízkom okolí. Na tú beštiu, ktorú kedysi nazýval svojou priateľkou vrhal jednu kliatbu za druhou. Nedokázali ho odmäkčiť prosby, ba ani plač. Keď sa konečne upokojil, najvážnejšie zranenia jej vyliečil a zafixoval zlomeniny. Ešte však s výsluchom neskončil. Hneď, ako Lily lapila ako - tak dych, musela s rozprávaním o hroznej udalosti pokračovať. 


,,Keď som počula, že James padol mŕtvy na zem,starodávnou mágiou som okolo seba vystavila priesvitný štít, ktorého prítomnosť je takmer nemožné zaznamenať. Keď na mňa Voldemort poslal smrtiacu kliatbu, štít ju pohltil, ale nápor energie ma uspal. Keď som sa prebrala, našla som to tvoje decko v postieľke plakať. Naštvala som sa. Dúfala som, že si nebudem musieť špiniť ruky. Keď som už vyťahovala dýky, aby som ho prebodla, vošiel si do domu ty a začal si ma hľadať.Spanikárila som. Na zemi som vytvorila svoju kópiu, aby to vyzeralo, že som mŕtva. Chlapca som však vziať nestihla, lebo si bol príliš blízko. Ušla som tajným východom v stene. Dostala som sa do bezpečia Rokfortu, zatiaľ čo to Albus uhral na vraždu a z tvojho syna spravil vyvoleného. Poslal ho k mojej šialenej sestre a veril, že sa z neho stane poslušný psík. To by sa nám aj podarilo, keby ste sa do toho nezaplietli vy! Albusom sme mohli pokojne žiť krásny a dlhý život. Skrátka si užívať. Mali sme moc a pokojné sme mohli aj ovládnuť svet. V škole som bola dokonale skrytá a nikto by sa o mne nikdy nedozvedel! Potom ste však prišli vy a celý náš plán mohol ísť do kelu, lebo ste všetko zistili. Naše plány sa začali rútiť a myslím, že hovorím pravdu, ak poviem, že už dobre viete, čo všetko sa tomu vášmu podarenému synáčikovi stalo."


Severus vypenil. Nech čakal čokoľvek, toto bolo príliš aj naňho. Napriek všetkým svojím snahám nedokázal zabrániť vlastnej mágii, aby na tú beštiu, ktorá bola nie len schopná zabiť malé bezbranné dieťa, ale tiež otočiť celý príbeh vo svoj prospech. Táto žena sa teraz skrúcala na podlahe svojej celý v temnom sídle pod náporom množstva kliatieb, ktoré na ňu vrhala mágia tak temná, že sa poľahky mohla vyrovnať mágii temného pána. Muž stojaci oproti nej, to všetko sledoval s kamennou maskou na tvári a bezcitne na ňu vrhal kliatby od výmyslu sveta. To, že má nejaké emócie,prezradzovali len jeho oči, ktoré boli plné bôľu a leskli sa v nich nepreliate slzy. Už chcel odísť, keď ho napadla ešte jedna otázka, na ktorú chcel odpoveď: ,,Povedz, milovala si Pottera niekedy alebo si bola od začiatku len Dumbledorovou štetkou?"

,,Načo to chceš vedieť?! Aj tak ti to nikdy nepoviem!"

,,Keď nepovieš, tak nepovieš..." Povedal Severus bez väčšieho rozhorčenia.Zapozeral sa Lily priamo do očí a odpoveď si našiel v jej mysli aj sám. Bolo to presne tak, ako si myslel. Bola to obyčajná šľapka, ktorá by pre slávu, bohatstvo a moc spravila čokoľvek. Znechutene si odfrkol, otočil sa na päte a odišiel z väzenia. Za sebou počul rozhorčený krik jedinej väzenkyne, ktorá v túto chvíľu obývala temné sídlo. Sev ju ale nevnímal. Jeho kroky viedli do miestnosti, v ktorej sa konali zasadnutiasmrťožrútov, ktoré jeho manžel zvolával čím ďalej, tým menej. Po týchto správach, sa to však už určite zmení. Tom nie je temný pán pre nič za nič. Keď sa dozvie, čo všetko sa dialo Adriánovi u tých muklov, a kto to všetko zariadil, zabije ich. A s nimi aj toho senilného starca Dumbledora, ktorý si myslí, že môže mať všetko na čo si spomenie, a jeho trestu neunikne ani Lily Potterová, ktorá mu s jeho beštiálnými plánmi pomáhala...

Vedel, že všetci, ktorí mu s týmito ohavnosťami pomáhali, budú mať ešte veľké problémy a trestu neuniknú! A práve preto, že aj on sa im chcel pomstiť, zavolal si jedného z domácich škriatkov a poprosil ho, aby mu priviedol Toma s Adriánom. Potom už len stačilo počkať, kým obaja neprídu. Kým čakal, premýšľal o tom, čo sa stalo a opäť si uvedomil, že o svojho syna takmer skutočne prišiel. Už nikdy nedovolí, aby sa jeho malému chlapčekovi niečo stalo! Potláčanie emócií si vybralo svoju daň a Severus sa rozplakal.Trhol sebou, keď započul otváranie vchodových dverí...

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • Kilia Ice 01.05.2020 v 09:08 Je to úžasná poviedka. Prosím pokračuj :D


  • Nancy_An 01.05.2020 v 11:12 Ďakujem, zatiaľ pokračujem a baví ma to. Dúfam, že mi to ešte nejakú dobu vydrží... ^_^


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.