Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Články za mesiac Február 2020

Návrat domov

Publikované 28.02.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 33x

Pohľad tretej osobyHarry Potter sa ráno zobudil v posteli na Zobej ulici, len preto, aby si o pár sekúnd neskôr uvedomil, že dnes sa konečne vracia domov. Rokfortská stredná škola čarodejnícka bola pre Harryho domovom už tri roky. Nevedel sa dočkať svojich priateľov. Tešil sa na nové dobrodružstvá. To ale ešte nevedel, že tento rok bude iný ako tie predošlé... ***Nástupište 9 a ¾ sa znova hemžilo mnohými deťmi a ich rodinami. Ako každý rok, aj teraz sa prišli rozlúčiť rodičia so svojimi ratolesťami a popriať im veľa šťastia a úspechov v tomto školskom roku. Na tom istom nástupišti sa nachádzal aj Harry Potter so svojimi priateľmi. Práve teraz nastupoval do vlaku spolu s Ronom a Hermionou, aby sa vybrali priamo k novým dobrodružstvám.***Cesta vlakom im ubehla neskutočne rýchlo. Kto by sa im aj čudoval, keď si rozprávali svoje zážitky z prázdnin, však?O pár hodín neskôr už spoločne vystupovali z vlaku na stanici v Rokforte. S úsmevom na tvári sledovali, ako si k sebe Hagrid volá malých prváčikov. V ich tvárach sa odrážala neistota zmiešaná so vzrušením a radosťou.Keď prváci nastúpili do lodiek, naši priatelia sa vybrali ku kočiarom, ktoré ako vždy ťahali testrály. Temné kone, ktoré by mali byť takým mladým ľuďom ako boli naši pritelia neviditeľné. A oni aj boli. Teda aspoň väčšine.Ako vždy, tak aj teraz bol náš vyvolený výnimkou. On testrály videl. A mohla za to udalosť z jeho prvého ročníka. Smrť profesora OPČM Quintusa Quirrella, ktorého zabil kvôli kameňu mudrcov.Spočiatku si to strašne vyčítal, ale neskôr sa s tým zmieril. Aj teraz sa pri pohľade na testrály len pousmial a nasadol do koča. O malú chvíľu neskôr už vystupoval pred bránami Rokfortu.Pozrel sa na nebo, kde svietil striebristý mesiac, ktorého lúče sa odrážali od pokojnej hladiny Čierneho jazera. Vzhliadol na Astronomickú vežu, ktorá bola jeho útočiskom už od prvého ročníka.V myšlienkách zaletel niekam ďaleko, až k svojím mŕtvym rodičom a zamyslel sa nad tým, či by naňho boli hrdí.Veril, že áno. Jemne sa pousmial, naposledy sa pozrel na krásny mesiac a prešiel bránami školy mieriac do Veľkej siene.Pri tom všetkom mal v hlave len jedinú myšlienku: ,,Konečne doma!" Celý článok ›


Navždy

Publikované 27.02.2020 v 16:56 v kategórii Jednodielovky, prečítané: 24x

Aurora sedela na parapete okna vo svojom byte. Pozerala sa do diaľky na zelené vrcholy hôr, ktoré mala tak rada. Ach, koľko krát sa tam vydala len preto, aby si vyčistila hlavu. Alebo len tak na prechádzku do prírody. Už ani nedokáže spočítať, koľko krát tam bola so svojimi priateľmi stanovať. Pod okrajom lesa bolo vidieť malú srnku aj s mláďaťom, ktoré sa spokojne páslo a behalo po lúke. Aurora sa smutne pousmiala. Dobre vedela, že uprostred tej lúky rastú najchutnejšie maliny z celého lesa. Neraz si na nich pochutnali a osviežila sa po náročnej túre. Srna zrazu zdvihla hlavu, poobzerala sa a spolu so srnčaťom bežala do lesa. Zaznel výstrel. Srna spadla na zem. Hýbala sa, ale nedokázala sa postaviť. Spoza kríkov vyšiel muž oblečený do obyčajných maskáčových riflí a tmavozeleného trička. Podišiel k srne a vytiahol nôž.Chcel srnke odrezať hlavu, keď jeho ruku niečo zastavilo. Za ním stál v zelenom obleku miestny poľovník Eric. Odstrčil pytliaka a odohnal ho. Potom sa vrátil k zranenému zvieraťu a skontroloval ho. Rána asi nebola príliš hlboká, lebo ju len pretrel vodou a vysušil. Podišiel ku kríkov malín a sledoval, ako sa srna pomaly stavia a kríva preč. Aurore po líci stiekla osamotená slza. Eric odišiel a ona tiež. Zoskočila z okenného parapetu a odišla do kuchyne. Zo skrinky si vzala pohár a naliala doňho vriacou vodou. Do vody vložila vrecúško čaju a sadla si za stôl. Povrch tekutiny pofúkala a odchlipla si z teplého nápoja. Príjemná chuť a vôňa ovocného čaju boli omamné. S ďalším nádychom sa vnorila do spomienok.Sedela v klube za barom a pila svoj drink. Čakala na svojho priateľaDannyho. Sľúbil jej, že sa s ňou stretne predné o deviatej.Povzdychne si a svoj pohľadstočí na jediné hodiny v miestnosti. Je pol desiatej a on tu ešte stále nie je.Zvesí plecia a pokrútil hlavou. Volá na čašníka, aby jej priniesol účet. Ten má ale iný názor. Miesto toho, aby jej priniesol účet a vzal si peniaze, zvodné sa usmeje a zvodne prehovorí: ,,Ale no tak. Také krásne dievča ako ty, by nemalo byť smutné. Povedz mi čo sa stalo. Uľaví sa ti, sľubujem." Aurorapokrútila hlavou. Nechcela sa s nikým rozprávať. Danny neprišiel. Ale čo vôbec čakala. Vždy meškal, alebo vôbec neprišiel. Hovorieval, že má toho v práci veľa, preto nestíha. Nevedela, čím to bolo, ale neverila mu. Už nie. Čašník sa ale odmietol tak ľahko vzdať:,, Aké je tvoje meno, krásna slečna? Ja som André. A ak budeš chcieť, budem len a len tvoj." ,,Nie,vďaka André,ale ja mám priateľa. Nechcem mu ublížiť. A mimochodom, som Aurora." Usmiala sa naňho. Už mu chcela pripomenúť ten účet, ale kým vôbec stihla otvoriť ústa, pred ňou na stole už stál ďalší pohár s drinkom. André sa na ňu usmial a odišiel obslúžiť ďalšieho hosťa.Len sa nad týmzamračila, aleneprotestovala. Drink vypila príliš rýchlo a… Celý článok ›



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.