Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Návrat domov

Publikované 28.02.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 18x

Pohľad tretej osoby

Harry Potter sa ráno zobudil v posteli na Zobej ulici, len preto, aby si o pár sekúnd neskôr uvedomil, že dnes sa konečne vracia domov. Rokfortská stredná škola čarodejnícka bola pre Harryho domovom už tri roky.
Nevedel sa dočkať svojich priateľov. Tešil sa na nové dobrodružstvá. To ale ešte nevedel, že tento rok bude iný ako tie predošlé...
***
Nástupište 9 a ¾ sa znova hemžilo mnohými deťmi a ich rodinami. Ako každý rok, aj teraz sa prišli rozlúčiť rodičia so svojimi ratolesťami a popriať im veľa šťastia a úspechov v tomto školskom roku.
Na tom istom nástupišti sa nachádzal aj Harry Potter so svojimi priateľmi.
Práve teraz nastupoval do vlaku spolu s Ronom a Hermionou, aby sa vybrali priamo k novým dobrodružstvám.
***
Cesta vlakom im ubehla neskutočne rýchlo. Kto by sa im aj čudoval, keď si rozprávali svoje zážitky z prázdnin, však?

O pár hodín neskôr už spoločne vystupovali z vlaku na stanici v Rokforte. S úsmevom na tvári sledovali, ako si k sebe Hagrid volá malých prváčikov. V ich tvárach sa odrážala neistota zmiešaná so vzrušením a radosťou.

Keď prváci nastúpili do lodiek, naši priatelia sa vybrali ku kočiarom, ktoré ako vždy ťahali testrály. Temné kone, ktoré by mali byť takým mladým ľuďom ako boli naši pritelia neviditeľné. A oni aj boli. Teda aspoň väčšine.

Ako vždy, tak aj teraz bol náš vyvolený výnimkou. On testrály videl. A mohla za to udalosť z jeho prvého ročníka. Smrť profesora OPČM Quintusa Quirrella, ktorého zabil kvôli kameňu mudrcov.

Spočiatku si to strašne vyčítal, ale neskôr sa s tým zmieril. Aj teraz sa pri pohľade na testrály len pousmial a nasadol do koča. O malú chvíľu neskôr už vystupoval pred bránami Rokfortu.

Pozrel sa na nebo, kde svietil striebristý mesiac, ktorého lúče sa odrážali od pokojnej hladiny Čierneho jazera. Vzhliadol na Astronomickú vežu, ktorá bola jeho útočiskom už od prvého ročníka.

V myšlienkách zaletel niekam ďaleko, až k svojím mŕtvym rodičom a zamyslel sa nad tým, či by naňho boli hrdí.

Veril, že áno. Jemne sa pousmial, naposledy sa pozrel na krásny mesiac a prešiel bránami školy mieriac do Veľkej siene.

Pri tom všetkom mal v hlave len jedinú myšlienku: ,,Konečne doma!"

Komentáre

Celkom 3 komentáre

  • Kilia Ice 20.03.2020 v 19:29 Poviedka vyzerá skutočne zaujímavo. Len pokračuj. Možno nebudem písať komentáre často, pretože nemám príliš čas, ale vždy keď budem mať chvíľu času, určite si prečítam aj ďalšie kapitoly a poviedky ktoré v budúcnosti napíšeš :D
    Teraz idem čítať ďalšiu časť ;)


  • Nancy_An 25.03.2020 v 14:48 Ďakujem, ale aj tvoje poviedky sú úžasné. :)


  • Kilia Ice 26.03.2020 v 16:37 Ďakujem :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.