Články za mesiac Jul 2020

O pár rokov neskôr Pohľad neznámej osoby Draco sedel na lavičke pred temným sídlom. Na kolenách mu sedel jeho malý syn a v rukách držal dopis rozmočený od vody a sĺz. Za lavičkou stál Tom so svojim manželom a nazerali Dracovi ponad plece. Malý chlapček na Drayových nohách sa zavrtel a s otázkou v očiach sa zahľadel na svojho ocka. Už toľkokrát sa ho pýtal, čo sa stalo s jeho druhým ockom, ale on ho vždy odbil vetou, že je na to ešte príliš malý. Ale dnes, dnes za ním sám prišiel a povedal, že sa konečne dozvie pravdu o tom, čo sa s jeho ockom stalo. Keď ho chlapec šťastne objal, jeho ocko ho zaviedol na záhradnú lavičku, kde už čakali jeho starí otcovia. Draco sa posadil na lavičku a syna si stiahol do lona. Potom z vrecka kabátu vytiahol papier poškodený zubom času a premočený vodou. Jemne po ňom prešiel rukou a smutne sa pousmial. Potom ho rozložil a po líci sa mu spustila slza. O chvíľu ju nasledovala ďalšia a ďalšia. A tak sme sa ocitli v tejto chvíli. Chlapec otca chytil za ruku a Draco začal rozprávať: ,, Keď si sa narodil, situácia bola veľmi zlá. Tvoj ocko bol predurčený, aby porazil jedného zlého čarodejníka, ktorý chcel ovládnuť svet. To sa mu aj podarilo. Ale zamiešala sa do toho aj Smrť a tvoj ocko musel prijať jej podmienky. Mal to byť trest pre nás. Trest za všetko, čo sme kedy urobili. Hlavne však pre tvojho dedka Toma, ktorý Smrť oklamal a vytvoril horcruxy. To sú predmety veľmi čiernej mágie. Tieto predmety mu umožňovali žiť navždy a to sa Smrti nepáčilo. Aj keď ich po vojne zničil, tvojho ocka už zachrániť nedokázal. Našli sme však ešte jeden list. List na rozlúčku." Draco sa na chvíľu odmlčal a opäť sa zapozeral na list vo svojich rukách. Vedel, že synovi sľúbil poznať pravdu. Preto teraz nemohol ustúpiť a prerušiť túto chvíľu. Adrián by si to neprial a malý Amand si zaslúži poznať pravdu o tom, ako ich jeho ocko zachránil. Preto sa sklonil, dal svojmu synovi bozk na temeno hlavy a začal čítať list od svojej lásky: Milý Draco! Keď čítaš tento list znamená to, že som už dávno prijal podmienky smrti a som mŕtvy. Chcem sa ti poďakovať za všetko, čo si pre mňa urobil. Ďakujem za to, že si bol pri mne, keď som ťa potreboval. Ďakujem ti za tvoju lásku, ktorá mi pomáhala vnajťahších časoch a pomohla mi aj poraziťDumbledora. Ďakujem ti za dar v podobe nášho syna. Verím, že sa oňho dokážeš postarať, keď tu už nebudem. Som si istý, že budeš úžasným otcom avychováš ho tak, aby sme naňho boli obaja hrdí. Aj keď viem, že na mňa budeš naštvaný, musel som to urobiť. A keby som sa mal pred toto rozhodnutie postaviť znova, spravím to isté. Lebo vy ste pre mňa najdôležitejšie bytosti na svete a bol by som kvôli vám ochotný zomrieť.Poďakuj prosím za mňa mojím rodičom a povedz im, že som ich mal veľmi rád a budú mi chýbať.… Celý článok ›

Pohľad tretej osoby Severus odpadol... Tom sa okamžite pobral k nemu, aby ho prebudil. Mladý Draco zatiaľ so smiechom pribehol k Adriánovi, zdvihol ho do vzduchu a začal sa s ním točiť za doprovodu jeho tichého smiechu. Po chvíli ho položil na zem a pobozkal ho, len aby ho následne chytil okolo pásu a spolu mohli podísť k postieľke. V Dracových očiach sa zatrblietali drobné slzy. To už sa k nim pridali aj Malfoyovci a Tom s prebudeným Severusom. Všetci stáli okolo postieľky a sledovali tváričku malého chlapca. Na perách každého z nich hral veľký spokojný úsmev. Až na jednu výnimku. Adriánov úsmev bol síce šťastný, ale menší. Bol smutný. V očiach sa mu odrážal strach a neistota, lebo vedel, čo ho dnes čaká. Keď mu ráno do izby vletela jedna zo školských sov, hneď vedel, že niečo nie je v poriadku. Keď odviazal list, ktorý mala na nohe a otvoril ho, známy štýl písma ho donútil zalapať po dychu a jeho nohy vypovedali službu. Na malom lístočku bolo len pár slov: Dnes večer o 20;00 pri hraniciach. A. D. Pochopil. Už dnes sa to všetko skončí. Ale teraz stál tu. Pri postieľke svojho malého syna. Po tvári sa mu skotúľala jedna slza, ktorú si ale nikto nevšimol. Všetci boli až príliš zabraní do sledovania malého chlapca. Do miestnosti vošiel škriatok a ticho pozdravil. Všetci sa pobrali ku kreslám, aby si mohli vypiť čaj, ktorý škriatok doniesol. Bolo síce zvláštne, že hrnčeky rozdal sám, ale práve teraz to nikto neriešil. Opäť len Adrián. Naňho sa škriatok zadíval dlhšie a nepatrne kývol hlavou. Potom odišiel. Chlapec sa napil čaju a počkal, kým sa napijú aj ostatní. Tí po chvíli začali strácať pozornosť, odpadli. Droga. To bolo to, čo im škriatok na želanie mladého pána primiešal do čaju. Cesta bola voľná. Adrián sa zdvihol, pobozkal Draca na čelo a odišiel. V hale si na seba vzal čierny plášť a skontroloval, či má prútik na svojom mieste. Všetko bolo v poriadku. Prešiel bránou sídla a až za ochranami sa premiestnil do lesa. Odtiaľ prišiel k hraniciam školy práve na čas. Tam ho už čakal riaditeľ. Bol sám a to chlapca zarazilo. Vedel, že niečo nebude v poriadku. Mal pravdu. Od chrbta ho trafila kliatba Minervy McGonagallovej. Stratil vedomie. Keď sa prebudil, bol v tmavej miestnosti so zamrežovanými oknami. Podzemie, uvedomil si. Už tu bol predsa veľakrát. V ústach cítil špinavú handru a ruky mal upevnené v okovách na stene. Oproti nemu stála zástupkyňa a pozorne ho sledovala. Na tvári jej hral šialený úsmev. Z tieňa chodby sa vynorila ďalšia postava. Kvôli tme jej nebolo vidieť do tváre, ale hlas ju spoľahlivo prezradil: ,,Výborne drahá Minerva. Odviedli ste skvelú prácu. Bohužiaľ Vás už nebudem potrebovať, preto sa s Vami musím rozlúčiť. Avada Kedavra." Na ženinej tvári sa mihol strach, keď zelené svetlo preťalo tmu. Jej telo dopadlo na tvrdú podlahu… Celý článok ›

Časový skok - o mesiac neskôr Pohľad Harryho Sedím s Darcom na raňajkách vo Veľkej sieni, keď dnu vletel malý hnedý výr. Pristál pár centimetrov od môjho taniera s raňajkami a čakal, kým si od neho vezmem list. Odviazal som mu teda obálku a zarazil som sa. Bola na nej pečať rokfortskej školy. Trochu ma to vystrašilo, ale dodal som si odvahu a list otvoril. Vážený pán Riddle, na základe požiadavky Vášho otca a jeho prosby o to, aby ste mohli pokračovať v štúdiu doma pod dohľadom domácich učiteľov, si Vám dovoľujeme oznámiť, že ste z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej odobratý a zodpovednosť za Vaše štúdium prevezme Vaša rodina. Zároveň Vás prosíme, aby ste sa dostavili do riaditeľne dnes po vyučovaní o šestnástej hodine, kvôli Vášmu presunu zo školského zariadenie. S pozdravom zástupkyňa riaditeľa M. McGonagallová Po prečítaní dopisu som ostal v šoku. Nemo som sa pozeral na list vo svojich rukách a nemohol som uveriť, že už nastal ten deň. Budem musieť odísť zo školy a opustiť Draca a všetkých svojich priateľov. Na druhej strane ale budem v bezpečí ja aj moje dieťa. A to je predsa hlavné. Na stehne som ucítil jemný dotyk. Bez pohľadu do bledej tváre svojho priateľa som mu podal dopis a čakal som na jeho reakciu. Tiché zalapanie po dychu a jeho ruka, ktorá prekryla moju, boli to jediné, čo ho prezrádzalo. Kútikom oka, v ktorom sa leskla drobná slza, som zaznamenal, že sklopil hlavu a pozeral sa niekde na stôl. Môj pohľad bol ukotvený na našich rukách položených na stole. Koľko bude trvať, kým budeme môcť byť zase spolu bez toho, aby sme sa museli rozdeliť? Keby som tak vedel... Vytrhol som svoju ruku z jeho pevného zovretia a postavil som sa. Nechcel som vidieť bolestný pohľad do jeho očí. Nedokázal by som to zniesť. Na vyučovaní som sa dnes neukázal. Moja cesta má zaviedla do Tajomnej komnaty, v ktorej som ticho sedel, opieral sa o telo obrovského tvora za mnou a čakal som. Myšlienky v mojej hlave sa vyparili a nechceli sa vrátiť. S tupým pohľadom som len tak čakal, kým bude čas odísť zo školy. Po nejakom čase som kúzlom zistil koľko je hodín. Do očí sa mi opäť vrátili slzy, ktoré medzičasom zaschli. Ostávalo mi necelých pätnásť minút, kým budem musieť byť v riaditeľni. Neochotne som sa zdvihol zo zeme a opustil som komnatu s posledným pohľadom na mŕtve telo úchvatného tvora. Do riaditeľne som prišiel s malým oneskorením. Chcel som pozdraviť, ale v hrdle som mal sucho. Predo mnou nestál len ocko, ale aj Draco. V jeho očiach sa odrážal smútok. Prišiel ku mne a pevne ma objal. Chvíľu sme tam len stáli v úplnom tichu. Slová neboli potrebné. Na mojom ramene pristála drobná ruka profesorky premieňania, ktorá doteraz stála vedľa riaditeľa. Doprevádal ju prísny, ale zároveň láskavý hlas profesora elixírov: ,,Je čas." Odtiahol som sa od Draca,… Celý článok ›

Pohľad Harryho Dnes je sobota. Prešli dva mesiace od tej noci a my sme dnes s Dacom pozvaní na rodinnú večeru do temného sídla. Už pred týždňom som zistil, že som tehotný. Najskôr ma ta správa šokovala, ale som veľmi šťastní. Ešte o tom nikto nevie. Chcel by som im to povedať dnes večer. Trochu sa bojím, ako na túto správu zareagujú, no som predsa syn svojich otcov, tak sa tomu problému postavím čelom. Práve teraz sú tri hodiny poobede a ja sedím na posteli v našej izbe. Dray povedal, že mi oblečenie na večer vyberie sám. Popravde, som za to rád. Narozdiel odo mňa má zmysel pre farby a štýl. Teraz stojí otočený chrbtom ku mne a prehrabuje sa v mojej skrini. Večera sa síce začína až o šiestej, ale chceme tam byť s menším predstihom. To znamená, že o trištvrte na šesť musíme odísť zo slizolínskej klubovne. Draco sa s víťazným úsmevom na perách otočí ku mne a v rukách drží čierne obtiahnuté rifle a zelenú košeľu. Musím sa pousmiať. Nie je to tak dávno, čo ma ju donútil kúpiť s tým, že sa mi nádherne hodí k očiam. Veci mi podá a prejde ku svojej skrini. V nej sa vyzná omnoho lepšie ako v tej mojej, preto o chvíľu vyťahuje šedé nohavice a bielu košeľu. Obaja sa vystriedame v kúpeľni a prezlečieme sa. Musím uznať, že vyzerá naozaj úžasne. S jeho vypracovanou postavou sa mu ja nemôžem rovnať... Aj keď v tých veciach, čo mi vybral, vyzerám tiež celkom k svetu. Pousmejem sa pri pohľade do zrkadla. Draco ma objíme okolo pásu a dá mi bozk do vlasov. Zakloním hlavu a opriem si ju o jeho plece, keď sa so mnou zatočí celá miestnosť. On si našťastie zatiaľ nič nevšimol. Ešte máme asi hodinu čas, preto si sadneme na posteľ. Draco sa oprel o opierku a ja som si sadol vedľa neho s knihou v ruke. Oprel som sa o jeho rameno a začítal som sa do knihy. Môj priateľ ma zatiaľ hladil po ruke. Po nejakom čase do mňa mňa mierne štuchol. ,,Už je čas ísť..." Ozval sa mi pri uchu jeho tichý hlas. Prikývol som a odložil knihu na nočný stolík. Postavili sme sa z postele a vybrali sa k ockovi do kabinetu, odkiaľ sme sa letaxovou sieťou dostali až do temného sídla. Keď sme prišli do jedálne, za stolom už sedel otec a Lucius s Narcissou Malfoyovou. ,,Dobrý večer, ahoj." Pozdravili sme sa, keď sme vošli. S ockom som sa posadil vedľa otca a Draco si šiel sadnúť k svojim rodičom oproti mne. Hneď ako sme si posadali, sa na stole objavili predkrmy. Ako som stihol zistiť, otec aj Lucius si potrpia na niekoľko chodové večere. Počas celej večere vládla pri stole dusná atmosféra a rozhovor udržoval len ocko s lady Malfoyovou. Po večeri mi prišlo trochu zle, kvôli čomu som zbledol. To samozrejme neušlo môjmu otcovi: ,,Adrián, čo sa deje?" Trochu ma vydesil jeho podozrievavý tón, ale už som nemohol ustúpiť. ,,To nič otec, len... som tehotný." Reakcie ľudí v mojom okolí stáli za to.… Celý článok ›