Články za mesiac Jún 2020

Pohľad HarryhoKeď som sa ráno zobudil, cítil som sa konečne oddýchnutý tak, ako už veľmi dlhú dobu nie. Za sebou som počul Dracov tichý dych. Musel som sa usmiať. Neveril som, že môžem byť ešte niekedy šťastný, ale osud ma opäť prekvapil. Mám Draca a svoju rodinu, ktorá ma miluje. Náladu mi kazí už len riaditeľ, ale to nám všetkým. Teraz na to ale nechcem myslieť. Aspoň na pár hodín nechcem mať žiadne problémy a starosti týkajúce sa riaditeľa. Opatrne som sa pretočil v náručí svojho priateľa tak, aby sa nezobudil. Rukou som mu začal prechádzať po jeho vypracovanej hrudi. Jeho tvár bola taká pokojná, keď spal. Nikdy ma neomrzí pozerať sa na jeho krásu. Ešte stále ma prekvapuje, ako si niekto taký krásny ako on, mohol vybrať práve mňa. Dray začne pomaly otvárať svoje krásne modrosivé oči, v ktorých som sa začal topiť. Chcel som ruku z jeho hrude stiahnuť, ale nebolo mi to umožnené. Zachytil moju ruku do svojej a vrátil ju späť na svoju hruď. Položil ju na miesto, kde splašene tĺklo jeho srdce. ,,Bije len pre teba," zašepkal tesne pred tým, ako ma pobozkal. Aj keď by som veľmi rád ostal v posteli, musel som po chvíli bozk prerušiť a zdvihnúť sa.Môj priateľ sa na mňa chvíľu nechápavo pozeral, ale potom ma chytil za pás a stiahol ma späť do postele. Moje pery uväznil v dravom bozku a začal ma pomaly tlačiť do perín. Bolo mi to ľúto, ale znova som ho zastavil. Pozeral sa na mňa ublíženým pohľadom s výrazom zbitého šteniatka. Bol skutočne rozkošný, ale nešlo to. ,,Je mi ľúto Draco, ale musíme ísť na raňajky. Potrebujem svoj rozvrh a ocko by sa bál, keby som sa tam neukázal." Snažil som sa aspoň trochu ospravedlniť svoje činy. Síce so značnou nevôľou, ale aj tak Draco vstal z postele a začal sa prezliekať. Pousmial som sa a prezliekol sa tiež. Vystriedali sme sa v kúpeľni a Dray si vzal svoje veci. Potom sme obaja zišli do spoločenskej miestnosti, kde na nás čakali ostatní naši spolužiaci. Blais a Theodore si ma starostlivo prezreli, a keď zistili, že som v poriadku, len sa usmiali a súhlasne kývli hlavou. Úsmev som im opätoval a všetci sme sa pobrali do Veľkej siene na raňajky. Cestou sme sa zhovárali o metlobale. Rozhodol som sa, že tento rok hrať nebudem. Už tak je toho na mňa dosť.Sotva sme sa posadili, prišiel k nám od učiteľského stolu ocko a podal mi rozvrh. Pred tým, než odišiel, na mňa žmurkol a nepatrne sa usmial. Potom nasadil kamennú masku a vrátil sa späť k svojmu stolu. Pobavene som nad ním pokrútil hlavou a prezrel si svoj rozvrh. Nebolo až také hrozné až na to, že elixíry, OPČM a herbológiu máme spojenú s chrabromilom. A zhodou okolností s nimi máme dnes prvé štyri hodiny. Po krátkom preskúmaní som si svoj rozvrh schoval do kapsy hábitu a s chuťou som si nabral na tanier miešané vajíčka a pustil sa do raňajok. Keď som dojedol, zdvihol… Celý článok ›

Pohľad HarryhoKeď sme prišli až pred otcov pracovný stôl, tak sa na nás otcovia zamračili ešte viac. Obaja sme si rýchlo sadli na stoličky. Svoje ruky sme však nepúšťali. Predstavovali pre nás akúsi oporu a uistenie, že sme spolu a nič nás nerozdelí. Môj otec len niečo zavrčal, ale inak sa ovládal vcelku dobre. Zato pán Malfoy svoj hnev ovládnuť nedokázal. Začalo to tikom v oku, keď uvidel naše spojené ruky, prerástlo to do červenajúcej tváre pri pohľade na naše všehovoriace pohľady a skončilo to tresknutím päste o stôl, keď sa ešte stále nič nedialo. Pri tom zvuku som ja aj s Dracom nadskočil na stoličke a trochu vyplašene sme sa na seba pozreli. Obaja sme veľmi dobre vedeli, že Drayov otec má vysoké sebaovládanie. Aj temný pán sa na neho prekvapene pozrel. Zrejme tiež nečakal, že Lucius takto vypení. Chvíľu to vyzeralo, že mu otec niečo povie, ale potom len pokrútil hlavou a znova sa zapozeral na nás. Keď prehovoril, jeho hlas bol prekvapivo pokojný. Zrejme sa stihol upokojiť predtým, než sme prišli...,,Môžete mi vy dvaja vysvetliť, čo to má znamenať? Obaja dobre viete, že sme v zložitej situácii. Dumbledore nám už aj tak robí problémy. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby vás odhalil..." Ak chcel otec ešte niečo povedať, tak nedostal možnosť. ,,Prepáčte pane, že vám skáčem do reči, ale na toto sa už nemôžem ďalej pozerať! Draco Lucius Malfoy! Uvedomuješ si vôbec, že si mal na mladého pána dávať pozor, aby sa mu nič nestalo a nie ho zvádzať?! Nesieš zaňho zodpovednosť! Náš pán ti preukázal obrovskú česť a hlavne dôveru, keď ti prikázal, aby si dával pozor na jeho syna! Uvedomuješ si vôbec, čo si spravil?! Veď ty si jeho dôveru zradil!" Nikdy by som si nemyslel, že niekedy uvidím Luciusa Malfoya kričať. Ale pohľad to bol skutočne zaujímavý. Jeho reč musel prerušiť až otec, keď sa postavil z kresla a nebezpečne sa Malfoya zadíval. To ho prinútilo stíchnuť a pokorne skloniť hlavu. Zrejme sa skutočne bál, lebo odstúpil pár krokov dozadu a okrem tichého mumlania už nepovedal nič. Otec si povzdychol a znova sa posadil do kresla. ,,Pozri sa Adrián. Keby to bolo v inej dobe, tak by som s tým problém nemal a ty to veľmi dobre vieš. Severus sa mi to snažil vysvetliť, ale ja som ho veľmi nepočúval. Mohol by si to skúsiť teraz ty aj s Dracom? Priznávam, že som nahnevaný, ale vo väčšej miere sa o teba bojím. Si pre nás so Sevom všetko a už ťa nechceme stratiť."Ak mám byť úprimný, tak ma otec príjemne prekvapil. Ale má pravdu. Vysvetliť mu to musíme. Preto kývnem na Draca a začnem rozprávať: ,,Máš pravdu. Nie je to práve najvhodnejšia doba, ale ty sám by si mal vedieť, že láska si čas nevyberá. A teraz k veci. Ešte keď som nevedel, kto v skutočnosti som miloval som ho. Vlastne som sa mu chcel vyznať hneď prvý deň školy. To mi ale bolo… Celý článok ›