Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Aj tak sme ich nepočúvli

Publikované 12.06.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 126x

Pohľad Harryho


Keď som sa ráno zobudil, cítil som sa konečne oddýchnutý tak, ako už veľmi dlhú dobu nie. Za sebou som počul Dracov tichý dych. Musel som sa usmiať. Neveril som, že môžem byť ešte niekedy šťastný, ale osud ma opäť prekvapil. Mám Draca a svoju rodinu, ktorá ma miluje. Náladu mi kazí už len riaditeľ, ale to nám všetkým. Teraz na to ale nechcem myslieť. Aspoň na pár hodín nechcem mať žiadne problémy a starosti týkajúce sa riaditeľa. Opatrne som sa pretočil v náručí svojho priateľa tak, aby sa nezobudil. Rukou som mu začal prechádzať po jeho vypracovanej hrudi. Jeho tvár bola taká pokojná, keď spal. Nikdy ma neomrzí pozerať sa na jeho krásu. Ešte stále ma prekvapuje, ako si niekto taký krásny ako on, mohol vybrať práve mňa. Dray začne pomaly otvárať svoje krásne modrosivé oči, v ktorých som sa začal topiť. Chcel som ruku z jeho hrude stiahnuť, ale nebolo mi to umožnené. Zachytil moju ruku do svojej a vrátil ju späť na svoju hruď. Položil ju na miesto, kde splašene tĺklo jeho srdce. ,,Bije len pre teba," zašepkal tesne pred tým, ako ma pobozkal. Aj keď by som veľmi rád ostal v posteli, musel som po chvíli bozk prerušiť a zdvihnúť sa.


Môj priateľ sa na mňa chvíľu nechápavo pozeral, ale potom ma chytil za pás a stiahol ma späť do postele. Moje pery uväznil v dravom bozku a začal ma pomaly tlačiť do perín. Bolo mi to ľúto, ale znova som ho zastavil. Pozeral sa na mňa ublíženým pohľadom s výrazom zbitého šteniatka. Bol skutočne rozkošný, ale nešlo to. ,,Je mi ľúto Draco, ale musíme ísť na raňajky. Potrebujem svoj rozvrh a ocko by sa bál, keby som sa tam neukázal." Snažil som sa aspoň trochu ospravedlniť svoje činy. Síce so značnou nevôľou, ale aj tak Draco vstal z postele a začal sa prezliekať. Pousmial som sa a prezliekol sa tiež. Vystriedali sme sa v kúpeľni a Dray si vzal svoje veci. Potom sme obaja zišli do spoločenskej miestnosti, kde na nás čakali ostatní naši spolužiaci. Blais a Theodore si ma starostlivo prezreli, a keď zistili, že som v poriadku, len sa usmiali a súhlasne kývli hlavou. Úsmev som im opätoval a všetci sme sa pobrali do Veľkej siene na raňajky. Cestou sme sa zhovárali o metlobale. Rozhodol som sa, že tento rok hrať nebudem. Už tak je toho na mňa dosť.


Sotva sme sa posadili, prišiel k nám od učiteľského stolu ocko a podal mi rozvrh. Pred tým, než odišiel, na mňa žmurkol a nepatrne sa usmial. Potom nasadil kamennú masku a vrátil sa späť k svojmu stolu. Pobavene som nad ním pokrútil hlavou a prezrel si svoj rozvrh. Nebolo až také hrozné až na to, že elixíry, OPČM a herbológiu máme spojenú s chrabromilom. A zhodou okolností s nimi máme dnes prvé štyri hodiny. Po krátkom preskúmaní som si svoj rozvrh schoval do kapsy hábitu a s chuťou som si nabral na tanier miešané vajíčka a pustil sa do raňajok. Keď som dojedol, zdvihol som sa zo svojho miesta a rýchlo zabehol do svojej izby po učebnice. Rýchlo som si ich nahádzal do tašky a vybehol som zo žalárov do učebne elixírov na prvú dvojhodinovku. Keď som prišiel ku triede, už tam všetci čakali. Porozhliadol som sa po študentoch a všimol som si zamračenú Hermionu, ktorá stála vedľa Rona. Vyzerali, že sa o niečom hádajú. Potom tu bol Nevile, ktorý vyzeral, že je len pár minút pred infarktom. Odrazu ma niekoho ruka chytila za zápästie a stiahla ma ku stene. Vedľa seba som zacítil Dracovu vôňu tesne pred tým, než okolo nás prešiel profesor Snape a pustil nás do učebne.


Posadili sme sa obaja do lavice rovno pred katedrou. Profesor nám najskôr vysvetlil, aký elixír budeme dnes variť, a potom nás poslal po prísady. Medzitým vyčaroval na tabuľu postup, podľa ktorého sme mali elixír uvariť. Išlo o jeden z tých ľahších elixírov, konkrétne elixír na bolesť hlavy. Tento elixír som už varil s otcom v temnom sídle a celkom sa mi podaril. A podaril by sa mi aj tento raz, keby som dával väčší pozor na chrabromilčanov sediacich v lavici vedľa nás. Jeden chalan, ktorý na školu nastúpil tento rok, veľmi som si ho nevšímal, mi do kotlíka hodil asfodel. Tekutina v kotlíku začala nebezpečne bublať a páchnuť. To si samozrejme môj ocko všimol a rýchlo zareagoval. Celý kotlík zamrazil a skontroloval, či už je naozaj všetko v poriadku. Potom mi jemne prenikol do mysle a pozrel si moje spomienky. Keď zistil, čo sa stalo, jeho inak kamenná tvár sa skrivila hnevom. ,,Pán Deilor, môžete mi láskavo vysvetliť, čo to malo znamenať?!" Jeho hlas bol nebezpečne chladný a ten Deilor sa stával s každým jeho slovom menší a menší. Nakoniec úplne zbledol a zosunul sa na zem. Ocko podráždene zavrčal, ale ukončil hodinu a poslal nás do spoločenskej miestnosti.


Zvyšok vyučovania prebehol relatívne v poriadku. Na hodine herbológie sme mali presádzať nejaké rastliny, ktoré sú vraj potrebné na liečivé odvary pre madam Pomfreyovú. Na hodine OPČM sme trénovali duely. Potom sme sa išli naobedovať a hodinu veštenia som aj s Dracom prespal. Konečne sme si mohli oddýchnuť. Zobrali sme si učebnice von a s nimi aj piknikový košík so všelijakými dobrotami, ktoré nám pripravili školskí škriatkovia. Kým sme si teda spravili domáce úlohy, stihli sme si aj zamaškrtiť na výborných košíčkoch, či lahodnej čokoládovej torte. Potom sme sa boli prejsť po pozemkoch a trochu si zalietať na ihrisku. Priznám sa, že mi to bude veľmi chýbať, ale nejako to predsa zvládnem. Keď sa začalo stmievať, vybrali sme do hradu na večeru. Cestou sme sa ešte zastavili v sprchách, aby sme zo seba zmyli pot a špinu. Vo Veľkej sieni sme sa navečerali, vypočuli si riaditeľovu reč o tom, že bude budúci výlet do dedinky Rockville a konečne sme mohli odísť. S Dracom sme pomaly išli do našej izby, ale cestou sme sa ešte zastavili pri výklenku, do ktorého sme si sadli a v tichom objatí sledovali nočnú oblohu. Asi pol hodinu pred večierkou sme sa dostali do izby.


Hneď, ako sme sa dostali do izby a zavreli sa za nami dvere, vrhol za Draco na moje pery. ,,Poč - kaj, D - raco. Vieš, že nemôžeme." Dostal som zo seba pomedzi bozky. Draco sa odo mňa odtiahol, len aby mi mohol šepnúť do ucha: ,,Adrián prosím, chcem ťa tu a teraz. Sľubujem, že ak otehotnieš, dokážem sa o teba. Zvládneme to. Spolu." Tentokrát ma nenechal protestovať a viedol ma priamo k posteli. A ja som ani protestovať nechcel. Verím mu a viem, že svoje slovo dodrží. Nechal som sa položiť do mäkkých perín a poddal som sa jeho dotykom nežným bozkom. Všimol som si, že stihol použiť tíšiace kúzlo, aby nás nikto nepočul a potom sa znova venoval len mne. Pomaly mi začal rozopínať košeľu a každý novoobjavený kúsok mojej kože poláskal svojimi perami. Spojil som si ruky za jeho krkom a zaklonil som hlavu, čím som mu poskytol dostatočný prístup k citlivej koži na mojom hrdle. To samozrejme hneď využil a zanechal mi tam svoju značku. Jeho košeľu som roztrhol vo dvoje a odhodil som ju na druhú stranu miestnosti. Bol som nedočkavý a až bolestivo vzrušený. Potreboval som ho cítiť, preto som ho stiahol na seba.


Obaja sme vzdychli, keď sa naše hrude k sebe pritisli. Draco sa sklonil k mojim bradavkám, ktoré obkrúžil jazykom a jemne ich uhryzol. Pomaly mi začal rozopínať opasok a rifle sťahoval stále nižšie, až skončili niekde pri posteli. Rukami začal prechádzať po mojich stehnách a lýtkach. Použil kúzlo, aby odstránil svoje oblečenie, bol už teda nahý. Zrejme sa mu nepáčilo, že ja mám stále ešte na sebe posledný kúsok oblečenia, lebo moje slipy zúrivo roztrhol a odhodil preč. Potom sklonil k môjmu rozkroku a zľahka nasal hlavičku môjho prirodzenia. Miestnosťou sa rozľahli moje hlasné vzdychy a ja som bol rád, že pred tým Draco použil to kúzlo. Jazykom prechádzal po celej mojej dĺžke a dôkladne sal. Po chvíli som to už nemohol vydržať a s výkrikom jeho mena som sa mu urobil do úst. Mladý slizolinčan to všetko vďačne spolykal a vrátil sa k mojim perám. Z jeho bozkov som cítil svoju chuť a to ma zvláštnym spôsobom vzrušovalo. Na svojom vstupe som ucítil jeden z jeho prstov. Pomaly ma začal rozťahovať, ale moje pery stále neopustil. Kradol si pre seba každý jeden z mojich hlasných vzdychov. K prvému prstu sa pridal druhý. Prsty postupne rozťahoval od seba. Bol tak nežný, ako by som bol najvzácnejší poklad.


Pridal sa tretí prst. Bol opatrný, ako by som bol celý z porcelánu a mohol sa aj najmenším buchnutím rozbiť. Prsty nahradil svojim penisom a svoje pery presunul na môj krk. K mojim vzdychom sa primiešali tie je. Rukami som ho škriabal po chrbte a zanechával na ňom červené brázdy. S každým prírazom som vzdychal hlasnejšie a intenzívnejšie. Dray premiestnil svoju ruku na moju pýchu a zladil sa so svojimi prírazmi. Panvou som sa prudko pohol proti nemu, no jeho ruka na mojom boku ma zastavila. Bezmocne som zavrčal a zaklonil hlavu. V rukách som drtil prikrývku a ťažko dýchal, keď ma ruka môjho milenca priviedla k vrcholu. S hlasným vzdychom sa urobil aj Draco. Jeho sperma sa vlialo do môjho vnútra a zaplavilo ma teplom. Opatrne sa zo mňa vytiahol, a aby na mne neležal celou svojou váhou, pretočil sa nabok. Pritiahol si ma do objatia a predtým, než zaspal ma pobozkal na šiju a zašepkal: ,,Milujem ťa." Usmial som sa a nasledoval som ho do ríše snov. Bol som v polospánku, keď som v hlave započul tichý, hlboký a chladný hlas. ,,Teším sa na naše stretnutie, môj princ" Hlas Smrti ma sprevádzal do krajiny snov.

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • Kilia Ice 13.07.2020 v 22:39 Ahoj. Prepáč že som tu dlho nebola, ale je celkom málo času :D
    Teraz som to všetko dohnala a dúfam ze dáš pokračovanie. Veľmi mi táto poviedka chyba.


  • Nancy_An 21.07.2020 v 19:18 Ahoj, to vôbec nevadí. Tiež mám teraz málo času... Pokúsim sa nové kapitoly pridať čo najskôr :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.