Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Hnev našich otcov

Publikované 05.06.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 18x

Pohľad Harryho


Keď sme prišli až pred otcov pracovný stôl, tak sa na nás otcovia zamračili ešte viac. Obaja sme si rýchlo sadli na stoličky. Svoje ruky sme však nepúšťali. Predstavovali pre nás akúsi oporu a uistenie, že sme spolu a nič nás nerozdelí. Môj otec len niečo zavrčal, ale inak sa ovládal vcelku dobre. Zato pán Malfoy svoj hnev ovládnuť nedokázal. Začalo to tikom v oku, keď uvidel naše spojené ruky, prerástlo to do červenajúcej tváre pri pohľade na naše všehovoriace pohľady a skončilo to tresknutím päste o stôl, keď sa ešte stále nič nedialo. Pri tom zvuku som ja aj s Dracom nadskočil na stoličke a trochu vyplašene sme sa na seba pozreli. Obaja sme veľmi dobre vedeli, že Drayov otec má vysoké sebaovládanie. Aj temný pán sa na neho prekvapene pozrel. Zrejme tiež nečakal, že Lucius takto vypení. Chvíľu to vyzeralo, že mu otec niečo povie, ale potom len pokrútil hlavou a znova sa zapozeral na nás. Keď prehovoril, jeho hlas bol prekvapivo pokojný. Zrejme sa stihol upokojiť predtým, než sme prišli...


,,Môžete mi vy dvaja vysvetliť, čo to má znamenať? Obaja dobre viete, že sme v zložitej situácii. Dumbledore nám už aj tak robí problémy. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby vás odhalil..." Ak chcel otec ešte niečo povedať, tak nedostal možnosť. ,,Prepáčte pane, že vám skáčem do reči, ale na toto sa už nemôžem ďalej pozerať! Draco Lucius Malfoy! Uvedomuješ si vôbec, že si mal na mladého pána dávať pozor, aby sa mu nič nestalo a nie ho zvádzať?! Nesieš zaňho zodpovednosť! Náš pán ti preukázal obrovskú česť a hlavne dôveru, keď ti prikázal, aby si dával pozor na jeho syna! Uvedomuješ si vôbec, čo si spravil?! Veď ty si jeho dôveru zradil!" Nikdy by som si nemyslel, že niekedy uvidím Luciusa Malfoya kričať. Ale pohľad to bol skutočne zaujímavý. Jeho reč musel prerušiť až otec, keď sa postavil z kresla a nebezpečne sa Malfoya zadíval. To ho prinútilo stíchnuť a pokorne skloniť hlavu. Zrejme sa skutočne bál, lebo odstúpil pár krokov dozadu a okrem tichého mumlania už nepovedal nič. Otec si povzdychol a znova sa posadil do kresla. ,,Pozri sa Adrián. Keby to bolo v inej dobe, tak by som s tým problém nemal a ty to veľmi dobre vieš. Severus sa mi to snažil vysvetliť, ale ja som ho veľmi nepočúval. Mohol by si to skúsiť teraz ty aj s Dracom? Priznávam, že som nahnevaný, ale vo väčšej miere sa o teba bojím. Si pre nás so Sevom všetko a už ťa nechceme stratiť."


Ak mám byť úprimný, tak ma otec príjemne prekvapil. Ale má pravdu. Vysvetliť mu to musíme. Preto kývnem na Draca a začnem rozprávať: ,,Máš pravdu. Nie je to práve najvhodnejšia doba, ale ty sám by si mal vedieť, že láska si čas nevyberá. A teraz k veci. Ešte keď som nevedel, kto v skutočnosti som miloval som ho. Vlastne som sa mu chcel vyznať hneď prvý deň školy. To mi ale bolo znemožnené riaditeľom. Na druhý deň si ma zavolal do riaditeľne odkiaľ si ma zachránil. Keď som sa teraz vrátil do školy, ukázalo sa, že ma Dray miloval tiež, len sa bál." Tu ma v rozprávaní vystriedal môj priateľ: ,,Pane, ja viem, že spolu nie sme dlho, ale prisahám Vám, že by som Vášmu synovi nikdy neublížil. Milujem Adriána a to sa nikdy nezmení. Ochránim ho a nezáleží mi na tom, aká je práve doba. Som ochotný preňho urobiť všetko..." Draco svoje rozprávanie zakončil a povzbudivo sa na mňa usmial. Úsmev som mu opätoval a obaja sme sa s očakávaním otočili späť na muža pred nami.


Otec len súhlasne pokýval hlavou a na tvári sa mu objavil malý úsmev. ,,Verím vám. Len vás žiadam, aby ste boli zodpovední. Obaja ste mocní kúzelníci a s Dumbledorom to čoskoro skončíme. Teraz choďte. A chlapci, skutočne zodpovedne. Nebolo by dobré, keby jeden z vás prišiel s tým, že je tehotný." Povie otec so smiechom a ja cítim, že mi do tváre stúpa krv. ,,Ale pane. To im na to nič iné nepoviete? Nepotrestáte ich? Aj Draco vyviazne len tak? Veď si žačal s vašim synom!" Vloží sa do rozhovoru opäť Lucius. Z jeho hlasu je počuť hnev, ale aj strach. ,,Drahý Lucius, obaja chlapci sú už takmer dospelí a ja verím, že sa k svojim problémom postavia čelom. A ty, pokiaľ nechceš byť potrestaný, tak zavri ústa!" Skrotí ho hneď otec. Potom nám len pokynie rukou ku dverám a my obaja k nim hneď zamierime. Draco už je na chodbe, ja sa však ešte otočím. Usmejem sa na oboch mužov a perami nečujne naznačím ,,ďakujem" a tiež vybehnem z dverí. Skočím Drayovi okolo krku a spolu sa ponáhľame do haly, kde stále sedí ocko aj s lady Malfoyovou. Hneď, ako nás počujú prichádzať, sa na nás znepokojene otočia. Potom si však všimnú naše široké úsmevy a obaja si uľahčene vydýchnu.


Ocko, ja a Draco sa s Narcissou rozlúčime a vydáme sa krbom späť do školy. Keď vylezieme z krbu, je už takmer večer, preto sa všetci vyberieme do veľkej siene na večeru. Našťastie naša doterajšia neprítomnosť nikoho netrápila. Teda až na riaditeľa. Ten sa na nás mračil počas celej večere. My sme si z toho ale nič nerobili a pokojne sme jedli. Nakoniec sme sa rozlúčili so všetkými našimi priateľmi, ktorí nám pozdrav opätovali. Celá moja ,,garda" si ma ešte premerala starostlivým pohľadom, ale nikto nič nepovedal. Preto sme aj s Dracom odišli späť do našej izby. Keď sme vošli, všimol som si vedľa dverí naše cestovné tašky, ktoré sme nechali v temnom sídle. Pousmial som sa. Škriatkovia to opäť všetko vyriešili. Dvere izby sa zatvorili a môj priateľ zamkol. Hneď na to ma pobozkal. Cítil som, že sa opäť vzrušujem a vedel som, že on je na tom rovnako. Preto som bozk prerušil a mierne pokrútil hlavou. Dnešok bol náročný a navyše mal otec pravdu. Nemôžeme riskovať, že otehotniem. Draco zrejme pochopil, ale trochu smutnému výrazu sa aj tak nedokázal ubrániť. Ešte sme si obaja vybalili veci z tašiek, vykonali sme potrebnú hygienu a zaliezli do svojich postelí. Ani jeden z nás však nemohol zaspať, preto sme postele kúzlom spojili a opäť si ľahli. Pritúlil som sa k Dracovi, ktorý ma objal rukami. Dodal mi tak pocit bezpečia a ja som konečne mohol zaspať.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.