Články za mesiac Marec 2020

PohľadSeverusa,,Ach Severus, myslíš si, že som úplný hlupák? Že na to neprídem? Si naivný chlapče. Ja totiž veľmi dobre viem, že stále chodíš za temným pánom!"Keď to riaditeľ povedal, mal som pocit, že mi srdce vynechalo niekoľko úderov. Pokiaľ to ten starý blázon vie, mám obrovský problém. Nie len, že som porušil dohodu. Ja som ju opakovane a vedome porušoval. A pri pohľade, ktorým sa na mňa pozerá viem, že toto nemôže dobre dopadnúť.,,Severus vlastne ma udivuje, že si prišiel žiadať o pomoc pri hľadaní tvojho syna práve mňa... Kto by bol povedal, že budeš veriť zo všetkých ľudí práve mne. Vlastne by si mal vedieť jednu vec. To ja som Adriána uniesol!"Dumbledore sa strašidelne rozosmial a mne v tej chvíli všetko došlo. Veril som nesprávnemu človeku. Mal som ostať s Tomom. Spolu by sme to zvládli, a neboli by z toho zbytočné problémy. Ďalej som nad tým premýšľať nemohol, lebo na mňa letela nejaká kliatba. Nestihol som si všimnúť aká. Na poslednú chvíľu som ju odrazil a vzal nohy na plecia.So srdcom až v krku som bežal do podzemia a zo svojich súkromných komnát som sa krbom letaxoval za svojím manželom.O chvíľu som sa objavil v temnom sídle vo vstupnej hale. Vystúpil som z krbu a kúskom zo seba odstránil popol. Zrazu som si niečo uvedomil. Celé sídlo bolo úplne tiché. Teda až na praskanie ohňa v krbe. Začal som panikáriť, ale po chvíli som sa upokojil, lebo mágiu svojho manžela som cítil z jeho pracovne. Vystúpal som po schodoch na druhé poschodie a vydal sa na pravú stranu.Odpočítal som desiate dvere po mojej ľavej strane a trikrát som na ne zaklopal. Keď som započul unavené a tiché ,,Ďalej," otvoril som dvere a vošiel som dnu.Rovno oproti dverám sedel za pracovným vyrezávaným stolom z dubového dreva Tom a unavene sa na mňa pozeral. Keď zistil, že som to ja, jemne sa pousmial. Prišiel som k nemu a krátko som ho pobozkal. Na jeho stole som si všimol našu spoločnú fotku, na ktorej bol aj malý Adrián.Do očí mi znova vhrkli slzy. Tom si to samozrejme všimol a s otázkou v očiach sa na mňa pozrel. Jemne ma hladil po chrbte a ja som sa rozplakal.Pomedzi vzlyky som mu vyrozprával čo sa stalo a rozvzlykal som sa ešte viac. Tom sa rýchlo postavil a vtiahol si ma do objatia. Cítil som, že je veľmi nahnevaný, ale nechce mi ešte viac ublížiť, tak svoj hnev nedával najavo.Po chvíli ma odviedol do našich komnát, kúzlom ma prezliekol do pyžama a uložil do postele. Pobozkal ma na čelo a prikryl prikrývkou. Zatvoril som oči a snažil som sa zaspať, ale o chvíľu som počul, ako sa otvorili a znova zavreli dvere. Už som však nemal silu to riešiť. Pomaly som upadal do ríše snov. Vedel som, že Tom by nespravil žiadnu hlúposť.S myšlienkou na môjho synčeka som nakoniec zaspal. Celý článok ›

PohľadSeverusaSedím za pracovným stolom vo svojej kancelárii. Predo mnou na stole leží fľaša ohnivej whisky a v ruke držím takmer prázdny pohár. Strácam sa vo vlastných myšlienkach a spomienkach na moje zlatíčko. Spomínam na tie šťastné chvíle, ktoré sme s Tomom prežili, kým bol s nami. Pamätám si, tak akoby to bolo včera, na Tomov láskavý pohľad a nežný úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári, keď za mnou vstúpil do izby hneď po pôrode. Ležal som na posteli unavený a spotený, ale šťastný. Malého Adriána som držal na rukách a Tom kľačal vedľa postele a držal ma za ruku, kým Adriána bozkával na čelo.Usmejem sa a svoj pohľad stočím na nástenné hodiny. Povzdychnem si. Je práve čas vydať sa do Veľkej siene. Na jeden hlt dopijem whisky, postavím sa a podídem ku dverám. Oblečiem si plášť a vyjdem na tmavú chodbu.Nevnímam, ako som sa dostal do siene, ani ako som si sadol za stôl. Premýšľam. Myslím na to, ako by asi vyzeral môj syn, keby tu bol. Potom si spomeniem na toho arogantného Pottera. Je tak neskutočne drzý! Strašne ma irituje!A k tomu ešte aj práve vchádza do siene. Vidím, ako sa naňho od slizolinského stolu pozerá Draco, môj krstný syn, a zamračím sa. Už skôr som si všimol, že sa mu Potter páči. Síce s tým nesúhlasím, ale nemôžem s tým nič urobiť. Draco sám musí vedieť, čo je preňho najlepšie. A ak má byť šťastný s tým zmetkom, tak nech. Ak s tým bude problém, nech si ho rieši Lucius. Zaraďovanie prvákov pomaly nevnímam. Do mojej fakulty aj tak veľa žiakov nikdy nepribudne a tých pár krokov s pravidlami oboznámia aj ich starší spolužiaci.Pozriem sa na riaditeľa, a vidím, ako sa šialene, až diabolsky uškrnie na Pottera. Vedľa neho sa naňho mračí Minerva. Chlapcovi sa v očiach odrazí strach. To je zvláštne. Vždy sa usmievali a chránili ho, a teraz to vyzerá, že ho chcú oni sami zabiť. Ani chrabromilčania sa s ním nerozprávajú. Čo sa to deje? Nemali by ho všetci zasypávať otázkami? Všetci si medzi sebou šuškajú, a na neho sa ani nepozrú. A pokiaľ sa aj pozrú, má jediné šťastie, že pohľady nedokážu zabíjať. Inak by bol už dávno mŕtvy.Pokrčím nad tým ramenami a pustím sa do jedenia. Veľa toho nezjem. Nie som hladný. Pomaly vstanem od stola, a chystám sa odísť, keď na mňa kývne riaditeľ, aby som za ním prišiel do riaditeľne.Pomaly prikývnem, a vydám sa tam. Pred chrličom zastavím a poviem heslo. Keď sa zjavia schody, pomaly ich vyjdem. Zaklopem na dvere a vojdem dnu. Riaditeľ už sedí za stolom a usmieva sa. Kedy stihol prísť z Veľkej siene?Keď sa na mňa pozrie, objavia sa mu v očiach nebezpečné plamene. Potichu zalapem po dychu. Toto nie je ten starý riaditeľ, ktorého poznám. Tento je ako šialený. Ten jeho zvláštny lesk v očiach mi naháňa strach.Keď sa potom postaví, zamkne dvere a podíde ku mne, zmocní sa ma priam panika.… Celý článok ›

Pohľad HarryhoVchádzam do Veľkej siene, ktorá mi ako vždy vyrazila dych. Nikdy ma neprestane prekvapovať, ako nádherne je upravený jej strop. Hviezdy na nej žiaria ako diamanty. Niektoré dokonca aj padajú.Kým kráčam k svojmu stolu, prezerám si svojich spolužiakov a profesorov.Od slizolinského stolu sa na mňa pozerá ten namyslený Draco Malfoy. No, síce je namyslený, ale aj neskutočne sexy. Prekvapuje vás to? Tak by som vám mal oznámiť, že som gay. U muklov niečo nepredstaviteľné a v čarodejníckom svete úplne bežné.Ale späť k Dracovi. Áno, páči sa mi a priťahuje ma. Koho by tiež nepriťahoval, že? Má to však háčik. Je to môj úhlavný nepriateľ. Moja Nemesis. To je však len jeden z dôvodov. Tým druhým je, že jeho rodičia sú na strane temného pána. Ktorého mám vraj zabiť aj keď s tým nesúhlasím. Všetko to robím len na príkaz Dumbledora, ktorý sa ma nikdy na nič nepýta. Hovorí síce, že mu na mne záleží, ale neverím tomu. Vlastne mi nikdy nedal žiadny dôkaz k tomu, že temný pán zrobil niečo hrozné. Teda až na to, že mi zabil rodičov. Viem, mal by som byť nahnevaný, ale nie som. Veď som ich ani nepoznal.Zo zamyslenia ma vytrhne Dracov nežný úsmev. Odvrátim pohľad, aby som sa nemusel pozerať do tých oceľovo šedých očí. Vidím, že od profesorského stolu sa na mňa usmieva Dumbledore, ale nie je to jeho láskavý úsmev. Vyzerá, ako šialenec, ktorý ušiel z psychiatrie... O pár miest ďalej sa na mňa mračí profesor Snape. To nie je nič nezvyčajné. Profesorka McGonagallová sa tiež mračí a prepichuje ma pohľadom. Niečo mi tu nesedí.Prídem k svojmu miestu a sadnem si. Ale aj s chrabromilčanmi sa niečo deje. Všetci ma ignorujú, a ak sa aj na mňa pozrú, tak len ako na odpad. Dokonca aj Ron s Hermionou, a to nie je normálne. Pozdvihne nad tým obočie, ale nemám čas nad tým premýšľať, lebo sa začína zaraďovanie.Väčšina žiakov ide do chrabromilu. Ako inak. Skoro všetci chcú byť v chrabromile, a tak skúšajú prehovoriť múdry klobúk, aby ich tam zaradil. Tomu sa nečudujem, veď aj ja som urobil to isté.V slizoline síce skončilo pár žiakov, ale nie je to žiadna výhra. Vlastne tam išlo len asi päť žiakov. Práve teraz by som tam bol rád aj ja, ale s tým už nič nespravím. Bystrohlav a bifľomor tiež nemajú veľa prírastkov, ale je to stále lepšie než so slizolinom.Opäť sa pozriem na učiteľský stôl a zahľadím sa na Dumbledora. Ten sa o niečom rozpráva s profesorkou McGonagallovou. Vzhliadne na mňa a strašidelne sa uškrnie. Čo to má znamenať? Začínam sa báť. Konečne sa pred nami objaví jedlo a ja sa rýchlo navečeriam. Keď dojem, vybehnem z Veľkej siene, akoby ma naháňali akromantuly.Keď konečne dobehnem pred chrabromilskú klubovňu, poviem heslo tučnej dáme a skôr, než sa ma stihne niečo opýtať, vybehnem do klubovne. Nepostrehnem ako som vybehol schody, ale… Celý článok ›

Pohľad SeverusaUž od rána mám zlú náladu. Viem, že už dnes večer sa bude škola hemžiť tými malými idiotmi. A s nimi príde aj všetkými oslavovaný chlapec, ktorý prežil.Harry Potter. Moja nočná mora. A nie len preto, že je to neschopný tupec, ktorý nedokáže uvariť jediný poriadný elixír, ale aj preto, že sa zázračne u Potterovcov objavil v čase, keď zmizol môj vlastný syn.Je to tak. Aj ja, netopier z podzemia mám rodinu. Teda, mal som. S mojím manželom Tomom alias Lordom Voldemortom sme mali syna. Hovoríte si ako môžu mať dvaja muži dieťa?Nuž, odpoveď je jednoduchá. Mágia. Vďaka nej sa náš svet odlišuje od toho muklovského. A je to práve ona, kto umožňuje mužom vynosiť dieťa.Pred štrnástimi rokmi sa nám narodil krásny chlapček. Volal sa Adrián. Bol to najkrajší deň našich životov. Boli sme šťastní. Tak neskutočne šťastní. Mysleli sme si, že naše šťastie nič nemôže nič prekaziť. Boli sme však hlúpi. Nič netrvá večne. Niekoľko mesiacov naše životy boli pokojné. To však zmenil jeden na pohľad obyčajný večer.Sedel som s Tomom v obývačke na pohovke. Rozprávali sme sa a popíjali ohnivú whisky, keď sa zrazu Adrián v detskej izbe rozplakal. Okamžite som sa postavil a išiel som ho skontrolovať. Keď som však prišiel do jeho izby, nebol tam. Okno bolo otvorené a v jeho postieľke bol útržok papiera s nápisom ,,Vďaka." V tej chvíli mi to došlo. Niekto môjho syna uniesol. Zviezol som sa popri stene na zem a začal som kričať a plakať. Na môj krik dobehol aj Tom. Hneď ako sa poobzeral po izbe vedel čo sa stalo. Prisahal pomstu tomu, kto to urobil.Kým on nadával, hromžil a hľadal, mne sa pred očami rúcal celý svet.Nezvládol som to. Psychicky som sa zrútil a požiadal o pomoc pri hľadaní môjho syna riaditeľa Rokfortu, Albusa Dumbledora.Ten mi síce pomoc sľúbil, ale na oplátku chcel, aby som ostal učiť v škole elixíry a za Tomom som sa nesmel vrátiť. Jeho pomoc som potreboval, a tak som podmienku prijal. Môj manžel nezvládol stratu nášho syna a môj odchod. Pomiatol sa. Stále som za ním chodil, ale už som pri ňom nemohol byť tak často a ani veľmi dlho, lebo už aj tak som hrubo porušil polovicu podmienky.Týmto sme sa od seba vzdialili. Zatiaľ čo on nášho syna hľadal na vlastnú päsť aj s našimi priateľmi, ja som sa v škole utápal v žiali a príliš som sa spoliehal na Dumbledora.Až kým sa o jedenásť rokov neskôr v škole neobjavil jeden chlapec. Chlapec, ktorý sa v rodine Potterovcov zázračne objavil pár hodín po zmiznutí nášho syna. Ako to viem? S Lily som sa stretol mesiac pred tým, než bol Adrián unesený. Chlapec s očami nádhernými ako jeho matka a zároveň tak hlúpy ako jeho otec. Vyvolený, ktorý mal spasiť svet pred ,,zlom". Dieťa, ktoré malo zabiť temného pána.Možno to bol dôvod mojej nenávisti, možno to bola tá hlúpa zhoda a možno to bola len… Celý článok ›