Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Problém

Publikované 27.03.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 15x

PohľadSeverusa

,,Ach Severus, myslíš si, že som úplný hlupák? Že na to neprídem? Si naivný chlapče. Ja totiž veľmi dobre viem, že stále chodíš za temným pánom!"

Keď to riaditeľ povedal, mal som pocit, že mi srdce vynechalo niekoľko úderov. Pokiaľ to ten starý blázon vie, mám obrovský problém. Nie len, že som porušil dohodu. Ja som ju opakovane a vedome porušoval. A pri pohľade, ktorým sa na mňa pozerá viem, že toto nemôže dobre dopadnúť.

,,Severus vlastne ma udivuje, že si prišiel žiadať o pomoc pri hľadaní tvojho syna práve mňa... Kto by bol povedal, že budeš veriť zo všetkých ľudí práve mne. Vlastne by si mal vedieť jednu vec. To ja som Adriána uniesol!"

Dumbledore sa strašidelne rozosmial a mne v tej chvíli všetko došlo. Veril som nesprávnemu človeku. Mal som ostať s Tomom. Spolu by sme to zvládli, a neboli by z toho zbytočné problémy. Ďalej som nad tým premýšľať nemohol, lebo na mňa letela nejaká kliatba. Nestihol som si všimnúť aká. Na poslednú chvíľu som ju odrazil a vzal nohy na plecia.

So srdcom až v krku som bežal do podzemia a zo svojich súkromných komnát som sa krbom letaxoval za svojím manželom.

O chvíľu som sa objavil v temnom sídle vo vstupnej hale. Vystúpil som z krbu a kúskom zo seba odstránil popol. Zrazu som si niečo uvedomil. Celé sídlo bolo úplne tiché. Teda až na praskanie ohňa v krbe. Začal som panikáriť, ale po chvíli som sa upokojil, lebo mágiu svojho manžela som cítil z jeho pracovne. Vystúpal som po schodoch na druhé poschodie a vydal sa na pravú stranu.

Odpočítal som desiate dvere po mojej ľavej strane a trikrát som na ne zaklopal. Keď som započul unavené a tiché ,,Ďalej," otvoril som dvere a vošiel som dnu.

Rovno oproti dverám sedel za pracovným vyrezávaným stolom z dubového dreva Tom a unavene sa na mňa pozeral. Keď zistil, že som to ja, jemne sa pousmial. Prišiel som k nemu a krátko som ho pobozkal. Na jeho stole som si všimol našu spoločnú fotku, na ktorej bol aj malý Adrián.

Do očí mi znova vhrkli slzy. Tom si to samozrejme všimol a s otázkou v očiach sa na mňa pozrel. Jemne ma hladil po chrbte a ja som sa rozplakal.

Pomedzi vzlyky som mu vyrozprával čo sa stalo a rozvzlykal som sa ešte viac. Tom sa rýchlo postavil a vtiahol si ma do objatia. Cítil som, že je veľmi nahnevaný, ale nechce mi ešte viac ublížiť, tak svoj hnev nedával najavo.

Po chvíli ma odviedol do našich komnát, kúzlom ma prezliekol do pyžama a uložil do postele. Pobozkal ma na čelo a prikryl prikrývkou. Zatvoril som oči a snažil som sa zaspať, ale o chvíľu som počul, ako sa otvorili a znova zavreli dvere. Už som však nemal silu to riešiť. Pomaly som upadal do ríše snov. Vedel som, že Tom by nespravil žiadnu hlúposť.

S myšlienkou na môjho synčeka som nakoniec zaspal.

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • Kilia Ice 27.03.2020 v 07:49 Veľmi, veľmi! zaujímavé a teším sa na pokračovanie :) som doslova napnuta ako struna :D


  • Nancy_An 28.03.2020 v 08:13 Som rada, že sa ti príbeh páči:-)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.