Tam,kde sa hviezdy dotýkajú zemePostavy v knihách žijú svoj vlastný život a my sme jeho súčasťou

Nečakané zistenie. Alebo nie?

Publikované 17.04.2020 v 00:03 v kategórii Kde je pravda?, prečítané: 15x

Pohľad Toma

Keď za mnou večer prišiel Sev, bol som šťastný. Síce som bol unavený z celodennej práce, bol som rád, že ho vidím. Kvôli tomu, že šiel vtedy za Dumbledoreom, lebo sme sa pohádali, bol som smutný. Samozrejme, že aj naštvaný, ale prevažoval žiaľ. Nechcel som ho stratiť. A presne to sa malo stať, keby Severus neporušil dohodu. Ale aj keď za mnou chodil, už sme spolu nemohli byť veľmi dlho. A nesmel chodiť ani často, aby nikto nemal podozrenie. Zatiaľ čo on bol v škole, ja som nášho syna hľadal sám, len so svojimi priateľmi a smrťožrútmi. Na začiatku ma síce napadlo, že ho uniesol Dumbledore, ale zdalo sa mi to nepravdepodobné. Myslel som si, že nejaký môj nepriateľ. Veď ich mám veľa. Ale Dumbledore? To by bolo príliš jednoduché pre mňa a príliš hlúpe z jeho strany. Ale ako sa ukázalo, tie najjednoduchšie riešenia bývajú často správne. To mi potvrdil aj Severus, keď mi povedal, že si ho nechal riaditeľ zavolať na koberček. To by nebolo nič zvláštne, lebo to robil často. Skrátka môjmu manželovi neveril. Ale to, čo mu dnes povedal, ma úprimne naštvalo. Už som stratil syna, nechcem prísť aj oňho. A Dumbledore by ho určite zabil, ak by neušiel. To súdim len podľa toho, čo mi Sev povedal. Riaditeľ totiž nemá rád, keď ho niekto zradí, alebo podvedie. Aj keď on to robí stále. Severusa som objal a uložil do postele. Chvíľu som ho pozoroval, ako leží v posteli, ale potom som z izby odišiel.

Musím si zariadiť niekoľko vecí. A prvou z nich je overiť si moje podozrenie. Dumbledore sa dnes Severusovi priznal, že Adriána uniesol on. Čo síce je hlúpe, ale mne to zjednoduší hľadanie, lebo so sebou do školy ho zobrať nemohol. Tam by si ho niekto určite všimol. Ale v čase keď bol Adrián unesený, sa narodili len štyri deti. A to Harry Potter, Nevil Longbottom a na koniec dvojčatá Alex a Simon Blackovi. Pri narodení dvojčat Severus asistoval. Keby bolo dieťa mŕtve, alebo vymenené, všimol by si to. Ostali len Potter a Longbottom. O Potterovi hovorila tá veštba. Preto som ho išiel zabiť, ale keď som naňho vyslal smrtiacu kliatbu, chlapec ju odrazil na mňa. Síce ma na chvíľu poslala do bezvedomia, ale o chvíľu som sa prebral a rýchlo som sa premiestnil preč. Bol som pár týždňov oslabený, ale v žiadnom prípade nie mŕtvy.

Už vtedy som začal mať podozrenie, ale nevenoval som mu príliš veľa pozornosti, ale po dnešnom večere sa k nemu opäť vraciam. Cez smrťožrútske znamenie si zavolám Luciusa Malfoya a čakám, kým sa objaví u mňa v pracovni, na ktorú som už použil tíšiace kúzlo, aby sa Sev nezobudil. O chvíľu sa už otvárali dvere a dnu vstupoval už spomínaný muž. Jemne sklonil hlavu na pozdrav a sadol si do kresla pred mojim pracovným stolom.

,, Tom, čo potrebuješ?" Opýta sa jeden z mojich verných priateľov.
,, Prepáč Lucius, že ťa volám tak neskoro, ale potrebujem tvoju pomoc. Si jediný ktorý pracuje na ministerstve, a ktorému verím dosť na to, aby som mu zveril túto úlohu."

,, Čo je to za úloha?" ,,Musíš mi zistiť všetko, čo vieme o živote Harryho Pottera." ,, Ale načo to potrebuješ?"
,, Ak pôjde všetko tak ako má, už čoskoro sa to dozvieš. A teraz už choď. A skús mi tie informácie dodať čo najskôr." Poviem mu a prepustím ho.
Pozriem sa na hodinky a všimnem si, že už je jedna hodina ráno. Idem si teda ľahnúť, lebo ráno budem potrebovať skoro vstať.

Spím len tri hodiny a vstanem. Severus ešte spí, tak som potichu, aby som ho nezobudil. Najskôr idem do pracovne, kde dám vedieť niektorým smrťožrútom aby prišli o pol deviatej do môjho sídla. To už bude musieť byť Severus späť v škole, aby nikto nemal podozrenie. Potom zájdem do kuchyne a objednám u škriatkov raňajky pre mňa aj Seva. Zájdem do záhrad a skleníkov, aby som nazbieral prísady na jeden elixír z čiernej mágie. Tento elixír dokáže len pomocou mena zistiť, kto to v skutočnosti je, kto sú jeho rodičia a aké kúzla alebo elixíry boli na danú osobu použité. Chcem to vyskúšať s Harryho menom. Ak to bol skutočne Adrián, elixír mi to povie. Keď už mám všetky potrebné prísady, zanesiem ich do svojho súkromného laboratória a potom idem do jedálne na raňajky. Keď sa najem, škriatkovia vezmú špinavý riad a donesú mi šálku kávy. Zo stola si vezmem noviny a otvorím ich. Nemôžem sa však sústrediť na text. Musím neustále premýšľať o všetkom, čo sa stalo. Ani si nevšimnem, že na raňajky prišiel už aj Sev.

Usmejem sa naňho a pobozkám ho na pery. Potom ale znova spadnem do víru myšlienok. Keď tu si zrazu spomeniem na jeden dosť podstatný detail. Ak je Harry skutočne Adrián, Dumbledore to vie a bude ho chcieť zabiť. Vyskočím na nohy a začnem sa nervózne prechádzať po jedálni, keď ma z mojich myšlienok vyruší Severus. To, čo začalo ako nevinná otázka takmer vyústilo do škaredej hádky. Našťastie si môj manžel uvedomil, čo sa mohlo stať, lebo ja som sa už prestával ovládať. Keď potom odíde späť do školy, s povzdychom sa zvalím späť na stoličku. Všimnem si, že Sev neraňajkoval, ale snáď sa naje v Rokforte. O chvíľu neskôr sa už predo mnou začnú objavovať moji smrťožrúti. Všetci si pokľakajú na kolená a sklonia hlavy. Poslušne čakajú na moje rozkazy.
,, Moji drahí, potrebujem, aby ste sa v prestrojení dostali do Rokvilu a Zakázaného lesa. Musíte sledovať školu a hneď ako by sa stalo niečo nezvyčajné, okamžite mi to hláste. Môžete odísť." Poviem, a oni sa ako na povel postavia a odmiestnia sa preč. Pôvodne som ich síce chcel poslať do banky pre nejaké doklady a zmluvy, ale ak je Harry Adrián, tak bude v nebezpečenstve a to nesmiem dovoliť.

Teraz musím ísť uvariť ten elixír. Prídem do svojho laboratória a postavím do kotlíka vodu, aby zovrela. Trochu sa bojím. Tento elixír som nevaril už niekoľko rokov, tak dúfam, že sa mi podarí. Keď voda zovrie, hodím do nej pár kvetov orchidey čiernej a zamiešam. Potom pridám krv testrála, pero fénixa a jed baziliska. Elixír získa tmavofialovú farbu. Po piatich minútach vlejem rozdrvenú dračiu šupinu rozmiešanú v atramente gigantickej chobotnice. Teraz je elixír sýto modrý. Vhodím ešte nakrájanú prvosienku a listy akácie tmavej. Výsledná farba elixíru je čierna a to znamená, že je elixír pripravený na použitie. Vezmem si jeden pergamen a celý ho ponorím do čiernej tekutiny. Pergamen položím na stôl a vyslovím: ,,Harry James Potter." Elixír sa začne vsakovať do pergamenu a vytvorí písmená, ktoré sa skladajú do viet. To čo uvidím, mi potvrdí, že Harry je skutočne môj syn. Ale keď si všimnem aké kúzla naňho boli použité, nemám ďaleko od toho, aby som okamžite šiel za riaditeľom a v ten moment ho nezabil. Takto som si len pretrel unavené oči a vrátil sa do svojej pracovne aj s pergamenom.

Pozriem na hodinky, všimnem si, že už je takmer pol dvanástej. Vtom sa krb rozhorí zeleným plameňom a z neho vystúpi Lucius s papiermi v rukách. Bez jediného slova mi ich podá s ľútosťou v očiach a znova odíde preč. Nechápavo sa za ním pozerám, ale teraz sa mi to nechce riešiť. Vezmem si jeden z papierov, ktorý mi podal a začnem čítať:

Harry James Potter

Harry bol niekoľko krát zbitý do bezvedomia. Mal častokrát polámané kosti, ktoré sa mu zlezrástli. Posledných niekoľko rokov bol znásilňovaný a asi päťkrát tehotný. Vždy však o svoje dieťa prišiel už v prvom mesiaci. Už od malička bol zneužívaný a boli na ňom použité mučiace nástroje ako napríklad bič, hruška úzkosti, alebo obyčajný opasok.
Koľko krát bol zneužitý,znásilnenýmučený sa presne nevie, ale spôsobilo mu to veľkú ujmu na zdraví.
Zle zrastené kosti môže za jeho nízky vzrast a znásilňovanie spolu s mučením spôsobili jeho psychickú labilnosť. Ďalej mu boli podávané elixíry na zablokovanie mágie, zmenu spomienok, vzhľadu a správania. Ďalej zakázané elixíry z čiernej mágie, a to: elixír lásky, ktorý mu bol podávaný len krátkodobo, elixír falošnej dôvery, elixír na ľahkú poddajnosť a donucovací elixír mu bol podaný niekedy pri nástupe do školy. Tento elixír ovplyvnil okrem mnohého iného aj rozhodnutie múdreho klobúku a zaradil ho do nesprávnej fakulty...

Čím viac som čítal, tým viac som bol naštvaný, vystresovaný, ale hlavne som sa začal neskutočne báť. Okamžite som si zavolal svojho manžela, ktorý o chvíľu skutočne prišiel. On si však prečítal len pergamen, ktorý vytvoril ten elixír. A možno je to takto dobre. Ale keď mi potom povedal, že Harry nebude chodiť na hodiny a možno ho ani neuvidia, zmocnila sa ma panika. To však nebolo ešte nič oproti tomu, keď sa z krbu vynorili moji ľudia a povedali mi, že riaditeľ sa vyhráža Harrymu. Povedali mi, že si ho nechal zavolať do riaditeľne. Okamžite som sa v čiernom dyme premiestnil do Dumbledoreovej pracovne. Ešte som si stihol všimnúť, ako ich Severus posiela preč. Dostal som sa tam práve včas, aby som odtiaľ vzal Harryho, ktorému chcel ten starý blázon ublížiť. Niekto mi však skočil do premiestnenia, a tak sme sa premiestnili do jednej starej izby, ktorú som nikdy nevidel, ale to som teraz nemohol a ani nechcel riešiť. Harry totiž vyzeral, že o chvíľu odpadne a predo mnou stála žena, ktorá mala byť už dávno mŕtva. Bola to Lily Potterová a zle sa na nás pozerala.
,, Ako to, že nie si mŕtva?!" Spýtam sa jej. No, skôr na ňu zakričím.
,, Ani zabiť nevieš poriadne. Ten fagan mal byť dávno mŕtvy! Ja som riaditeľovi hovorila, že to nemôže nikdy dobre dopadnúť! Ale mňa nikdy nepočúval. Aj to chlapčisko zomrie..." Dopovedať už nestihla, lebo som jej zalepil ústa a zviazal som ju. Potom som ju chytil za rameno, Harryho za ruku a konečne som nás premiestnil do temného sídla, kde nás už čakal Severus s neveriackym výrazom v tvári a vyzeral, že každú chvíľu bude zvracať.

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • Kilia Ice 18.04.2020 v 19:38 Bože toto ma zabíja!!! Je to úžasná časť, ale mučí ma, že stále neviem pokračovanie! Teším sa na ďalší týždeň. Je celkom fajn, že je to napísané z rôznych pohľadov, ale prosím už napíš, čo sa stane? :D


  • Nancy_An 19.04.2020 v 14:47 Neboj, aj to bude :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Milujem život, lebo vďaka nemu môžem písať. Milujem písanie, lebo mi dáva čitateľov a nových priateľov. Milujem čitateľov, lebo oni sú môj život.